Dobrý deň,
Vaša obava je ľudsky úplne pochopiteľná, teda pokiaľ ide vôbec o obavu, ale môžem Vás upokojiť: vyvŕtaním otvorov pre krémovú injektáž AquaStop Cream® statiku svojho domu nenarušíte. V murive síce logicky zostaňu samotné vyvŕtané otvory, ale nevznikajú tu žiadne nebezpečné dutiny či kaverny, ktoré by stabilitu domu akýmkoľvek spôsobom ohrozili.
Pojďme si podrobne vysvetliť, prečo je to takto – z pohľadu stavebnej mechaniky, histórie, reálnej stavebnej praxe a dokonca i oficiálnych laboratorných skúšok.
1. Rozloženie tlakov v murive (i u dvojradovej injektáže)
Keď vyvŕtate rad otvorov vedľa seba, odoberáte z celkového objemu muriva v danej rovine absolútne minimum materiálu. Tehlové či zmiešané murivo navyše neprenáša tlak ako jedna tenká zvislá struna, ale tlaková sila sa v ňom šíri šikmo pyramídovite smerom nadol – podobne ako je to pri rozvadzaní tlakov v klieňoch.
Malý kruhový otvor (vrt) tlaková sila jednoducho „obíde“ po stranách. Kruh je navyše z hľadiska mechaniky najstabilnejší možný tvar, pretože na rozdiel od štvorcových otvorov nekoncentruje napätie v rohoch.
Vy sa chystáte vrtnúť v dvoch radoch nad sebou (šachovnicovo), pričom horná rada je posunutá o 5 cm vyššie a vrty idú na stredy medzier rady spodnej. Ani toto prevedenie statiku nijako neohrozí. Uvedené pravidlo o rozvodzaní síl tu funguje absolútne rovnako: bočné šikmé tlaky sa bez problémov prelievajú z hornej rady do spodnej práve cez tie pevné miesta, kde murivo zostalo nedotknuté. V praxi sa niekedy z špecifických dôvodov vrta dokonca i trojradová injektáž a ani tam sa nikdy statika domu nenarušila.
2. Porovnanie s modernými i staršími typmi tehál.
Mnoho ľudí býva v domoch z moderných tvárnic (ako je Porotherm, Heluz a pod.). Tieto děrované tehly majú podiel dutín (vzduchu) bežne okolo 50 % až 55 % svojho celkového objemu. Sú to vlastne len tenké mriežky z pálené hlíny plné vzduchu, a predsa bez problémov nesú váhu niekoľkých poschodí činžovných domov.
Na poradni som nedávno riešil staršie murivo (približne z polovice minulého storočia), kde bol použitý starší typ děrovaných tehál položených s dutinami vodorovne. Celá tá stena bola de facto pozdĺžne perforovaná (jedna díra vedľa druhej), dom takto bezpečne stojí desiatky rokov a majiteľ ma kontaktoval len kvôli správnemu umiestneniu injektáže – samotnou statiku domu ho kvôli týmto pozdĺžnym dutinám vôbec nenapadlo riešiť.
3. Pohľad do histórie injektáží a praxe realizačných firiem
Injektáže sa vykonávajú masívne od začiatku 90. rokov. Vtedy sa používali kvapalné mikroemulzie, ktoré sa vrtnú v úplne rovnakých priemetroch, ale dokonca šikmo nadol, čo je pre stenu geometricky ešte invazívnejšie. Tieto vrty sa po aplikácii kvapalín nikdy dodatočne nevyplňovali žiadnou cementovou suspenzou. Rovnako sa robia polyuretánové injektáže – tie síce vrt vyplnia penovitou hmotou, ale tá má z pevnostného a nosného hľadiska úplne zanedbateľnú hodnotu (ako montážna pena).
Napriek tomu tieto statisíce objektov – vrátane obrovských komerčných budov, bývalých pivovarov či viacpodlažných činžovných domov s vysokým zaťažením podláh – dnes bezpečne stoja a nikdy nevyukázali žiadnu statickú poruchu kvôli injektáži. Realizačné firmy na trhu sa po mesiaci na stavbu nikdy nevracajú, aby otvory dodatočne vyplňovali, a bežne s sebou ani nevedú statikov, pretože samotná injektáž stabilný dom neohrozí. Ostatne ani projektanti v projektoch dodatočné vyplňovanie vrtov nepredpisujú.
4. Čo ukázala oficiálna laboratorná skúška pevnosti v tlaku?
Ako výrobcovia si kládeme vážnosť na poctivé a overiteľné argumenty a nie sme tí, ktorí by varili z čistej teórie. Preto som nechal v nezávislej štátnej skúšobni (TZÚS v Předměřicích), kde pravidelne certifikujeme naše výrobky, vykonať oficiálnu skúšku pevnosti v tlaku pri postupnom zaťažení stavebného materiálu. Tieto oficiálne protokoly a doklady zo štátnej skúšobny mám samozrejme plne k dispozícii, a pokiaľ by ste mal záujem, som pripravený ich naskenať a dať Vám ich na poradni na nahliadnutie.
Pri tejto skúške sa na špeciálnom zariadení, ktoré presne zaznamenáva plynulé zvyšovanie zaťaženia až do okamžiku deštrukcie, testovali pórobetonové tvárnice. Porovnávali sa vzorky úplne nedotknuté a vzorky navŕtané štandardnými otvormi po 10 cm.
Výsledok? Navŕtaný materiál vykázal pri zaťažení prakticky totožnú (v danom konkrétnom teste dokonca štatistickou zhodou okolností mierne vyššiu) pevnosť v tlaku ako materiál nenavŕtaný. Z odborného hľadiska by bolo samozrejme nezmyselné tvrdiť, že vyvŕtaním děr materiál spevníme, ale táto skúška čiernym na bielom potvrdila to najpodstatnejšie: vyvŕtanie injektážnych otvorov stavebný materiál z hľadiska únosnosti a tlaku nijako zásadne neoslabí.
5. Pozor na zámenu pojmov: Spevňovanie muriva vs. Hydroizolácia
Pokiaľ ste niekde počuli alebo čítali, že sa vrty v stenách dodatočne tlakovo napúšťajú cementovou suspenzou pomocou šnekových čerpadiel, išlo o úplne inú technológiu. Ide o statické spevňovanie (štruktúrnu sanáciu) starých, často čiastočne rozpadnutých kamenných stien, ktoré v sebe majú obrovské prázdne kaverny a hrozí im zrútenie. Toto vyplňovanie cementom sa robí kvôli záchrane stability, ale nejde o hydroizoláciu proti vlhkosti. U krémovej injektáže, ktorá rieši vzlínajúcu vlhkosť, sa nič takéto nerobí.
Čo teda s otvormi po injektáži robiť? (Riešenie z praxe)
Z hľadiska statiky nemusíte do děr aplikovať vôbec nič. Otvory sa však zapravujú z dvoch iných dôvodov: estetického a zejména tepelno-izolačného (u obvodových stien nad úrovňou terénu).
Prázdny vrt v obvodovej stene totiž môže fungovať ako drobný tepelný most. Vlastným meraním v zimnom období som pri väčších mrazoch preukázal, že na vnútorných omietkach dochádza v miestach prázdnych vrtov k tepelnému ochladeniu. Z toho dôvodu sme vyvinuli optimálne riešenie, ktoré dnes a denne využívajú i realizačné firmy:
Varianta A: Použitie polystyrénových zátkoch (Odporúčaný a najpraktickejší postup)
1. Otvory nechajte po aplikácii krému približne 2 až 3 týždne otvorené, aby sa krém mohol stopercentne vstrebať do okolitého muriva.
2. Nasledovne do ústí vrtu (u obvodových stien) vtlačte naše polystyrénové zátky (valčeky z XPS polystyrénu o výške 20 mm a priemere 19 mm). Tie vytvárajú dokonalý tepelný izolant a tepelný most spoľahlivo prerušujú.
3. Zátku jednoducho zatlačíte do otvoru a rovnako zaomietate maltou. Tým sa polystyrénový valček stratí pod omietkou. Zvyšok dĺžky vrtu vnútri steny môže zostať prázdny a termokamerou už otvory nikto nedohľadá.
Varianta B: Vyplnenie maltovou zmiešavačom (Pokiaľ chcete mať absolútny pokoj)
Pokiaľ by ste predsa len mal vnútornú obavu a chcel by ste mať vrty opäť plné, teda úplne vyplnené pevným materiálom, je možné ich po úplnom vstrebnutí a vyprázdnení emulzie.
• Ako na to: Vyplnenie vykonávajte najskôr po 4 týždňoch od aplikácie. Najprv sa mechanicky presvedčte (pohľadom alebo zasunutím kontrolného predmetu do vrtu), že v ňom už žiadny krém nezvýšil. Nasledovne otvory vyplňte maltovou zmiešavačom.
• Technika: Malta sa do hlbokého 14mm vrtu nedá naliať ani ľahko natlačiť. Robí sa to ručným pechovaním (postupným vtlačovaním hustej malty kolíkom späť do vrtu).
• Keďže sa jedná o stred „terča“ (miesto, kde krém už vytvoril hydrofóbnu clonu v okruhu približne 5 cm okolo vrtu), táto dodatočná malta už vzniknutú clonu nijako nenaruší, pretože okolitej murivo je už stopercentne hydrofobizované.
Dôležité upozornenie na záver:
Všetky predložené argumenty, laboratorné testy a desiatky rokov mojich skúseností z praxe hovoria jasne. Napriek tomu rozhodnutie a finálna zodpovednosť za stavebné úpravy a práce na objekte nesie vždy zhotoviteľ.
Z našej strany ako výrobcu nejde o žiadny alibizmus. Ako výrobca materiálu logicky nemôžeme „na diaľku“ poznať všetky prípadné skryté súvislosti Vašej stavby – presný technický stav muriva, jeho vek, kvalitu základov, prípadné historické vady či reálne prevádzkové zaťaženie domu. Tu však predkladám poctivé, rokmi overené argumenty a skúsenosti z mojich vlastných poznatkov a desaťtisícov stavieb injektovaných tzv. svépomocou, ale i denne vykonávaných injektáži firmami. Naša spoločnosť však nemôže prevziať právnu zodpovednosť a dôsledky za konkrétne prevedenie prác na objektoch, ktoré nie sú pod našou kontrolou.
Odporúčanie:
Pokiaľ Váš dom už teraz vykazuje viditeľné statické poruchy (hluboké trhliny na štítoch, nadokenné trhliny, sedanie základov a pod.), potom je samozrejme potrebné prizvať statika ešte pred akýmkoľvek stavebným zásahom.
(A nenechajte sa zmiasť zverejnenou strašidelnou fotografiou rozpukaného domu na internete – tento konkrétny prípad bol dôsledkom súhry niekoľkých fatálnych chýb zhotoviteľa, ako bol chýbajúci spevňujúci veniec a úplne neodborne vykonané výkopové práce, ktoré sa vykonávali nie po etapách, ale naraz okolo polovice domu na svahu, a navyše sa zasahovalo až pod úroveň samotných základov. So samotnou krémovou injektážou to malo teda absolútne nič spoločného).

S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz