Systém AquaStop Cream® je určený pre injektáž muriva koncovými zákazníkmi, tzv. svojpomocne, ale aj pre odvlhčenie muriva profesionálnymi stavebnými firmami v oblasti sanácie vlhkého muriva injektážou. Injektážny krém AquaStop Cream® s aplikačnou pištoľou alebo injektážnou pumpou s príslušenstvom si môžete objednať cez náš internetový predaj - pozri E-shop - alebo zakúpiť priamo v našej prevádzke - pozri Kontakt.

Pred začatím injektážnych prác je vhodné vykonať osekanie omietok po oboch stranách muriva, a to cca 50 cm nad navlhnutý horný okraj máp a soľných výkvetov za predpokladu, že omietky sú už zasolené, nepevné, a teda nenávratne degradované.

Chemická injektáž postup. Vyvŕtanie otvorov s priemerom 14 mm vykonáme v osových vzdialenostiach (rozstupoch medzi vrtmi) po 100 mm – 120 mm. Hĺbka vrtov by mala byť skrátená o 20 – max. 40 mm, než je skutočná hrúbka muriva. Línia vrtov by nemala byť vyššie ako 100 mm od podlahy. Táto výška je maximálne prípustná, ale nie určujúca. Ak líniu vrtov môžete ešte viac priblížiť k podlahe, je to vždy výhodnejšie. Vyvŕtanie otvorov sa vykonáva kolmo na zvislú rovinu muriva, t. j. vodorovne a v určitej súbežnosti, nie je vhodné vŕtať šikmo nadol!

Pri murive s priebežnou škpárou sa vykonáva jedna línia vrtov. Pri kamennom alebo zmiešanom murive bez priebežnej škpáry sa vykonávajú obvykle 2 injektážne línie v rozstupoch medzi vrtmi 100 mm výškovo vzdialené od seba cca 50 mm, kedy vrty v hornej línii sú na stredových vzdialenostiach spodnej línie. Tomuto prevedeniu sa hovorovo hovorí „cik-cak“ navŕtanie.

Otvory vŕtame priamo do maltovej škpáry (pri murive s priebežnou škpárou). Pri murive zmiešanom a kamennom vykonávame vodorovnú líniu vrtov pre injektáž taktiež kolmo na zvislú rovinu muriva, pretože naklonené vrty sú aj pri tomto druhu muriva kontraproduktívne. Tieto naklonené vrty sa zhotovovali pre tekuté injektáže z dôvodu využitia gravitácie pri plnení. Injektážny krém je pri výplni vrtov značne hustý a nemá tendenciu sa v momente plnenia strácať v bežných netesnostiach muriva. Vo vrte postupne znižuje svoju viskozitu (hustotu) a na rozdiel od všetkých druhov tekutých injektáží má „dostatok času“ na nasýtenie aj vysoko navlhnutého materiálu, a to aj s nižšou poréznosťou, pretože je ľahko zlúčiteľný s navlhnutým prostredím murovacieho materiálu. Postupne vzniká rovnomerne sa šíriaca clona v celej hĺbke a dĺžke vykonanej injektáže.

Pri naklonených vrtoch nevzniká rovnomerná clona, ​​hoci sa tento vyššie popísaný proces nemení. Keď je vrt naklonený, vzniká clona s postupujúcim časom po injektáži viac v druhej časti hrúbky muriva, t. j. viac pri dne vrtov ako pri ústí vrtov. Injektážny krém, respektíve vysoko koncentrovaná hydrofóbna látka, sa totiž postupne disperguje do muriva, čo je podstata tejto metódy, ale tým postupne klesá hladina výplne vo vrte a tzv. clonovanie (šírenie hydrofobizácie, migrácia aktívnej látky do okolia vrtov) bude postupne v hornej časti muriva slabšie a neskôr už žiadne, na rozdiel od rubovej strany muriva, t. j. pri dne vrtu, kde bude prebiehať šírenie aktívnej látky až do úplného vyprázdnenia vrtu. Preto naklonené vrty, ak sú z výškových dôvodov nutné, napr. pri rozdielnosti výšok podláh v susedných miestnostiach, je prijateľný max. náklon 15° k zvislej rovine muriva.

Príklady správneho a nesprávneho navŕtania sú uvedené nižšie.

Krémovú injektáž je možné vykonávať z vnútornej alebo vonkajšej strany stavebného dielca nezávisle od hrúbky muriva, bez toho, aby to malo vplyv na požadovaný výsledok. Po vyvŕtaní otvorov vrtákom s priemerom 14 mm prečistíme jednotlivé vrty od hrubých nečistôt a jemného prachu stlačeným vzduchom. Na tento účel dodávame vzduchovú pumpu.

Injektážny krém dodávaný vo vedrách sa plní napr. špachtľou priamo do tubusu ručnej aplikačnej pištole. Do injektážnej pumpy sa emulzia nalieva cez lievik. Vedierkové balenie a k tomu určená injektážna pištoľ alebo injektážna pumpa je výhodnejšia pre väčší rozsah injektážnych prác. Balenie v tzv. saláme sa vkladá do aplikačnej pištole pre salámové balenie. Balenie v tzv. salámoch, tubách a kartušiach je vhodné pre malý rozsah injektážnych prác (tieto balenia sú cenovo z výrobných dôvodov najmenej výhodné).

Trubičkový nástavec (plnidlo) aplikačných zariadení vsunieme až na dno vyvŕtaného otvoru a pomaly začneme vyplňovať vyvŕtaný otvor krémom. Trubičkový nástavec pritom pomaly vyťahujeme z otvoru a dbáme na to, aby bolo do otvoru vrtu vtláčané dostatočné množstvo krému.

Pre nezníženie účinnosti systému AquaStop Cream® je dôležité obsah vrtu dostatočne vyplniť. Spotrebu injektážneho krému si ľahko spočítate na Kalkulačke pre výpočet spotreby, ktorá je umiestnená na pravej strane stĺpca našich webových stránok, alebo v hornej lište úvodnej stránky - pozri Cenník-výpočet spotreby.

Výpočet spotreby je jednoduchý, rýchly a väčšinou spoľahlivý. Po vykonanej injektáži muriva je vhodné otvory zatesniť z dôvodu zamedzenia možných drobných výronov krému. Na tento účel je výhodné použiť rýchlotuhnúci cement, nikdy nie sadru, alebo polystyrénovú zátku, ktorá je vynikajúci tepelný izolant pri vykonaných vrtoch nad úrovňou terénu. Polystyrénová zátka je valček s výškou 20 mm a priemerom 19 mm vyrobený z extrudovaného polystyrénu, ktorý si môžete tiež u nás zakúpiť.

Ďalej dodávame kvalitné profesionálne vrtáky HELLER s upínaním SDS plus s priemerom 14 mm v dĺžkach:

Tento rad vrtákov postačí pre úplnú väčšinu hrúbok muriva. Podľa hrúbky muriva si zvolíte správnu dĺžku vrtáka. V prípade akýchkoľvek Vašich otázok ohľadom technologického postupu pre injektáž a sanáciu muriva nám môžete napísať otázku do poradne a my Vám odpovieme - pozri Poradňa.

1. Murivo zainjektované Systémom AquaStop Cream® sa odporúča min. 14 dní po aplikácii ponechať bez ďalšej povrchovej úpravy.
2. V prípade, že omietky sú už značne znehodnotené (zasolené, nepevné atď.), je potrebné omietky obnoviť, t. j. odstrániť staré omietky, ak už neboli odstránené pred injektážou, riadne očistiť murivo od zvyškov nepevných častíc a preškriabať škpáry muriva do hĺbky cca 20 mm.
3. Dôležitou zásadou je, že sa majú znehodnotené omietky odstrániť cca 500 mm nad viditeľným horným okrajom ich degradácie, vrátane miest prípadných nepriedušných povrchov, ako sú keramické sokle, obklady a iné nepriedušné materiály. Na takto pripravenom podklade môžeme začať murárske práce.
4. Murivo omietneme novou, najlepšie sanačnou omietkou s podporou protisoľného náteru.

Po vykonanej krémovej injektáži muriva a jej odporúčanej technologickej pauze 14 dní sa na pripravený podklad aplikuje sanačná omietka, napr. AquaSan Porosity®, Izonil, prípadne klimatická omietka Klimasan Perlit W alebo pre historické objekty čisto vápenná omietka Klimasan Antik. V prípade, že murivo vykazuje zvýšené zasolenie (salinitu), odporúčame aplikovať ochranný protisoľný náter AquaSalt Stop, a to pred začatím omietacích prác. Tento protisoľný náter, ktorý sa aplikuje náterom či postrekom najlepšie na zavädnutý špric, značne ochraňuje sanačnú omietku už pri jej vyzrievaní a následne pri odsychaní zvyškovej vlhkosti (zvyšková vlhkosť je vlhkosť v murive, ktorá už nie je dotovaná). Obsah kanistra 10 l AquaSalt Stop® vystačí pri 2 náterových či postrekových vrstvách na cca 20 – 30 m² plochy muriva v závislosti od savosti podkladov. Dodávame tiež balenia obsahujúce 1 liter a 5 litrov.

Sanačnú omietku odporúčame zhotoviť podľa tohto postupu:

1. Po odstránení poškodených omietok sa zhotoví sanačný postrek na 100 % plochy muriva.
2. Po zavädnutí postreku (špricu) sa vykoná 1× protisoľný, hydrofobizačný náter (postrek) AquaSalt Stop®
3. Po 24-hodinovej pauze sa vykoná druhý náter (postrek) AquaSalt Stop® a ešte do vlhkého náteru (postreku) sa omietne prvá vrstva (jadro) sanačnej omietky.
4. Pri dostatočnej pevnosti sanačnej omietky (nie je vhodné nechať omietku preschnúť) sa zhotoví sanačná štuková vrstva.
5. Po vyschnutí povrchu omietok sa vykoná náter fasádnou silikátovou alebo špeciálnou vápennou farbou (v prípade exteriéru). Vo vnútorných priestoroch nie je nutné použiť „nákladnú“ fasádnu silikátovú farbu. V interiéri použijeme paropriepustnú interiérovú farbu, t. j. farbu s nízkym difúznym odporom. Tieto interiérové farvy určené na náter sanačných omietok dodávajú napr. výrobcovia HET, Jupol, Mistral atď. Tieto farby neobsahujú akrylátové a latexové disperzie a povrch muriva neuzatvárajú. Na balení by malo byť vždy uvedené toto alebo podobné znenie: Farba vhodná na náter sanačných omietok.

Postup vertikálnej a horizontálnej injektáže pre ohraničenie plošnej injektáže:

Prvá injektážna línia musí byť zhotovená pri strope, najčastejšie v mieste, kde terén končí, v max. vzdialenosti cca 50 mm nad terénom. Vrty v tejto línii musia byť vykonané na celú hrúbku muriva so skrátením vrtov o cca 30 mm, než je hrúbka muriva, a v osových vzdialenostiach po 100 mm pri tehlovom murive v škpáre, alebo po 80 mm muriva kamenného, zmiešaného a tehlového muriva pri vŕtaní mimo škpáru. Horná línia definitívne zastavuje vzlínajúcu vlhkosť v úrovni terénu. Jednoradovú krémovú injektáž odporúčame zhotoviť aj čo najbližšie pri podlahe. Zvyčajne majitelia a zhotovitelia nemajú istotu, či vlhkosť v stene pod úrovňou terénu je z dôvodu nefunkčnej zvislej hydroizolácie, či je murivo navlhčované iba odspodu, alebo z oboch smerov. Horizontálna injektážna línia pri podlahe nám zastaví zemnú vlhkosť, ktorá vzlína od základov smerom nahor. Tá ale za určitých podmienok nie je úplne nutná. Na bokorysoch si to možno predstaviť.

Osové vzdialenosti sa zhotovia podľa odporúčania, rovnako ako pre hornú líniu. Hĺbky vrtov pri spodnej línii sa skracujú o cca 50 mm, než je hr. muriva. Bočné uzávierky/injektážne zvislice sa vykonajú v stranách – ľavý aj pravý kraj izolovanej plochy so skrátením vrtov o cca 50 mm, v osových vzdialenostiach 80 mm. Táto osová vzdialenosť sa pri zvisliciach odporúča, pretože zvislá priebežná škpára sa v murive nevyskytuje, a tak osová vzdialenosť aj pri tehlovom murive sa vykonáva rovnako ako pre murivo zmiešané. Tieto dve zvislice prepoja hornú a dolnú horizontálnu injektážnu líniu. Väčšie skrátenie vrtov pri spodnej línii a zvisliciach, než pri hornej horizontálnej línii je z dôvodu, aby nedošlo k prevŕtaniu muriva skrz, čo by mohlo zapríčiniť ďalšie komplikácie. V takto ohraničenej ploche sa vykoná plošná injektáž s iným technologickým postupom, než je to pri horizontálnej a vertikálnej injektáži.

Postup plošnej injektáže:

Prvú líniu vrtov plošnej injektáže začíname navŕtavať odspodu smerom nahor, možno aj zhora smerom nadol. Prvá línia nesmie byť od dolnej horizontálnej uzávierky (jednolíniovej injektáže) vzdialená viac ako 100 mm. To isté platí pre vzdialenosti krajových vrtov od zvislíc a hornej uzávierky. Samotné jednotlivé rady plošnej injektáže musia byť zhotovené v sieťovom navŕtaní podľa nákresov – čelný pohľad a zvislý rez/bokorys so skrátením vrtov podľa tabuľky, pozri nižšie. Všetky vrty líniových uzávierok a plošného navŕtania sa vykonávajú kolmo na zvislú rovinu, t. j. vodorovne. Pri tehlovom murive pri vykonávaní plošnej injektáže sa vrty zhotovujú nezávisle na škpárach, na rozdiel od horizontálnych línií. Zvislice sa tiež neriadia škpárami.

Záver:

Pri porovnaní plošnej injektáže, ktorá sa na trhu realizácií v súčasnosti ponúka, zaznamenáte významné rozdiely. Nami nastavený technologický postup však môže naozaj fungovať.

V „dávnej minulosti“ sme nastavili kompletný technologický postup krémovej injektáže muriva v jednej či dvoch líniách, a stali sme sa tak priekopníkmi tejto technológie v ČR, ale aj v okolitých štátoch. Dokázali sme jednotlivé priebehy a výsledky popísať a pomenovať. Všetko sa v praxi, dobou realizácií a najmä ich množstvom už nedá rozporovať a naše argumenty, návody a ďalšie tvrdenia prijala aj odborná verejnosť. Do osvety tejto bezpochyby najúčinnejšej injektáže muriva na zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti sme investovali značné úsilie, ale aj finančné prostriedky. V súčasnosti sa nám podarilo nastaviť technologický postup tiež pre plošnú krémovú injektáž tak, aby bola účinná a spoľahlivá.

Otázka na statiku a jej odpoveď:
Plošná injektáž muriva pod úrovňou terénu

Napísal
Jiří Schwarz

Variant č. 1: Vŕtanie nad škpárou (bez PUR peny)

Zvolíte si tú najvhodnejšiu škpáru, ktorú chcete napustiť aktívnymi látkami injektážneho krému. Vrty neurobíte v škpáre tak, ako by ste postupovali pri murive z plných tehál, ale cca 30 mm nad touto škpárou. Tak si neotvoríte komôrky dierovaných tehál, ako by sa stalo pri vŕtaní vrtákom s priemerom 14 mm v škpáre. Postup navŕtania komôrkového muriva nad zvolenou škpárou logicky tomuto pretečeniu zabráni, pretože si škpáru, respektíve tehlový rad dierovaného/voštinového muriva, neotvoríte a injektážny krém sa zastaví na vybranej maltovej škpáre, do ktorej sa postupne a spoľahlivo bude vsakovať aj cez jej povrch. Pri tomto postupe zhotovíte clonu na zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti v požadovanej výške, to je vo vybranej škpáre. Tento postup navŕtania však nevyrieši kontroly spotreby. Vypočítaná spotreba sa dá ale relatívne „ustriehnuť“, a to rozpočítaním spotreby pre dierované tehly podľa výpočtu našej kalkulačky. Jej pomocou sa ale určí spotreba na metre štvorcové priečneho rezu muriva a vydelením bežnými metrami zistíte, aká má byť spotreba (litráž) na jeden bežný meter.

Variant č. 2: Vŕtanie v škpáre (s PUR penou)

Navŕtanie muriva naozaj vykonáte v tej Vami zvolenej škpáre vrtom 14 mm s malým skrátením, než je hr. komôrkovej tehly, a to z dôvodu, aby sa komôrky tehly v mieste vrtu spoľahlivo otvorili. Teraz by sa mohlo zdať, že to je práve ten prípad, ktorý nechceme. Ale pri tomto spôsobe vykonania injektáže voštinových tehál (Heluz, Porotherm a pod.) je to naopak veľmi dôležité. Následne vrty vyplníte stavebnou montážnou penou s vyššou expanziou. Montážna pena vyplní nielen obsah vrtov, ale najmä aj zvislé otvorené dierovanie tehál. Po niekoľkohodinovej technologickej pauze sa vrty opäť v celej hĺbke prevŕtajú. Tým sa odstráni montážna pena z vrtov, ale komôrky zostanú penou vyplnené. Veľmi dôležité je však tiež vrty prevŕtať vrtákom o stupeň väčším, t. j. 16 mm. Tým získame istotu, že na stenách vrtu maltovej škpáry a skeletu komôrkového muriva nevznikne separačná vrstva zvyškového polyuretánu. Vlhkosť pri tomto murive kapilárne vzlína najprv maltovou škpárou, následne skeletom a priečkami tehlového muriva a odvŕtaním polyuretánovej výplne sa nám tieto miesta opäť porézne otvoria pre dispergáciu aktívnych látok. Spotreba už bude daná iba obsahom vrtov a výsledok bude spoľahlivý. Ponúka sa aj možná úvaha, že sa predvŕtanie škpáry vykoná menším vrtákom a následne sa vrty vyplnia montážnou penou a odvŕtanie sa vykoná odporúčaným vrtákom s priemerom 14 mm. To by ale nemuselo byť spoľahlivé riešenie. Mohlo by totiž nastať toto: Vrtákom napr. 10 mm by sa všetky komory neotvorili, a tak by sa montážnou penou nevyplnili a prevŕtaním v priemere nami odporúčaných 14 mm by sa naopak komory otvorili a celý tento postup by bol zbytočný a nevyhovujúci. Zvolenie priemeru vrtáka a následného prevŕtania by mala rozhodnúť výška škpáry. Ak sú dierované tehly kladené na dve súbežné maltové lôžka s medzerou, čo býval spôsob murovania pri tehlovom murive Porotherm a iných podobných tehál, a to z dôvodu zníženia tepelnej vodivosti maltových škpár, je aj tento problém pre zdarné vykonanie krémovej injektáže variantom 2 vyriešený.