Dobrý deň,

je to tým, že obvodové múry sa vŕtajú väčšinou z vonkajšej strany, a tak sa reálne fotografie zhotovujú z exteriéru. V tejto poradni by ste však tiež našli značné množstvo fotografií od jednotlivých anketárov, na ktorých je zdokumentovaná injektáž obvodových múrov realizovaná z vnútornej strany. A čo vnútorné múry? Aká je ľavá a pravá strana vnútorného múru? Obe strany sú samozrejme vnútorné. Pomenovanie pravá a ľavá strana vnútornej stene je len uhol pohľadu. Z toho je jasné, že vôbec nie je podstatné, z akej strany je injektáž vykonaná. Vrty sú vedené na celú hr. muriva s malým pokrátením, a preto je jasné, že nie je podstatné, z ktorej strany je injektáž vykonaná. Aj na tomto videu nájdete odpoveď:  https://www.youtube.com/watch?v=Pfh2rDzg9Ng&t=8s . Nič ste teda nepokazil.

S priateľským pozdravom

Jiří Schwarz

ide mi hlavne o to aby nevznikali tepelné mosty takže keď dám zátku z vnútornej strany miestnosti tak to je správne?

Áno, pri vložení zátky do ústia vrtov z vnútornej strany obvodového múru nevznikajú telené mosty. Toto tvrdenie je preverené termokamierovými skúškami.
S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz

Dobrý deň, mal by som otázku. Vlhké murivo v rohu baraku, od podlahy k stropu, sú viditeľné rosiace sa kvapky. Fasáda nezateplená a vyzerá zo to ide aj ďalej do stien. Už sa tvorí bohužiaľ aj pleseň. Kedysi sa vonku robila izolácia okolo baráka, tá však nebola robená odborne. Navyše som si všimol, že vonkajší terén je vis nez vnútorné. Môžem poprosiť o radu? Stačí urobiť krémovú injektáž? Alebo je lepšie porovnať výšku terénu a urobiť znova izoláciu okolo baráka. Ďakujem David.

Dobrý deň,

moje rady vychádzajú z predpokladu, že ide o dom, ktorý nie je buď celý podpivničený, alebo aspoň jeho strana, ktorá je predmetom sanácie. Terén nie je potrebné voči výške podlahe 1NP znižovať za predpokladu, že bude vykonaný výkop a murivo od výšky terénu až k základovej škáre bude opatrené zvislou hydroizoláciou. Nie je možné použiť len nopovú fóliu, ale treba vytvoriť kvalitnejšiu hydroizoláciu – či už bitúmenovú stierkovú – viď – https://www.injektaz-muriva-svojpomocne.sk/product/aquastop-bitumen-2k-flex-30-litrov-tixotropna-tekuta-hydroizolacia/ , či pomocou natavených asfaltových pásov. Asfaltové pásy sa ale horšie natavujú na zvislé plochy a tiež na zavlhnuté podklady. Tým je výhodnejšia spomínaná hydroizolačná stierka, ktorá je tzv. bezšvová, vlhký podklad je výhodou, a ten je vo výkope takmer vždy, a ľahko sa nanáša hladítkom na zvislé konštrukcie.

Tak sa výška terénu nemusí znižovať voči podlahe. Druhá možnosť je, ako sa tiež pýtate. Pokiaľ znížite terén pod spodnú hranu podlahy, čo platí pri nepodpivničenom pôdoryse domu, potom nie je nutný výkop atď. Pokiaľ bude postupovať podľa prvého či druhého návrhu odkopom či znížením terénu a ak sa vo výške podlahy zhotoví dodatočná hydroizolácia pre zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti muriva buď Systémom Aqua popísaných postupoch začnú múry v miestnostiach vysychať. Murivo od miesta injektáže, tj od podlahy obytných miestností už nebude dotované zemnou vlhkosťou odspodu, teda od svojho základu, ale ani z bočného smeru, tj z neodizolovanej zeminy, ktorá by bola nad výškou podlahy, ako opisujete. Ďalší možný problém môže spočívať pravdepodobne v kondenzácii. Tá môže byť spôsobená nedostatočným tepelným odporom existujúcich obvodových múrov v kombinácii s vyššou vzdušnou vlhkosťou obytných miestností. Zvýšená vzdušná vlhkosť bude pravdepodobne spôsobená tým, že steny sú vlhké. Preto sa vlhkosť tiež odparuje do vnútorných priestorov. Možné je aj zvyšovanie vzdušnej vlhkosti v miestnostiach ľudskou činnosťou či zdržiavaním väčšieho množstva osôb na m³, tiež nedostatočným vetraním atď. Avšak treba začať odvlhčením obvodových, ale aj vnútorných múrov, prípadne podlahy. V akom stave sú, sa totiž nespomínate. To je podľa môjho názoru najvyššia priorita. Pokiaľ sa ale kondenzácia v miestach, ktoré popisujete, nestratí, bude nutné zatepliť fasádu, alebo v oblasti vzniku kondenzácie odstrániť omietky a tieto miesta napr. s metrovým presahom zaomietať klimatickou či termoizolačnou omietkou. Tu Vám vkladám odkaz na klimatickú omietku, ktorá spĺňa štyri dôležité kritériá. Je vysoko paropriepustná, má vysoký tepelný odpor, „pracuje“ s vnútornou klímou vďaka značnému obsahu perlitu v zmesi a na jej povrchu sa nemôžu uchytiť spóry plesní, pretože obsahuje svojim zložením vysoké pH, ktoré nesvedčia tvorbe a bujneniu plesní. Klimatická omietka – viď – https://www.injektaz-muriva-svojpomocne.sk/product/klimasan-perlit-w-klimaticka-omietka-objem-50-l-hmotnost-14-kg/

S priateľským pozdravom

Jiří Schwarz