Dobrý deň,

určite Vaša otázka smeruje k vykonaniu injektáže v obvodovom murive nad úrovňou terénu. Pri aplikácii sa u tohto muriva teplotné podmienky v zimnom období nemenia, a to ani v prípade, že sa navŕtanie vykoná z vnútornej strany. Píšem práve toto, pretože som zaregistroval, že niektorí zhotovitelia sa domnievajú, že v prípade navŕtania obvodového muriva z vnútornej strany sa zimné teplotné riziko znižuje alebo nie je také vysoké, alebo dokonca vôbec nie je. Toto, samozrejme, neplatí. Prípadné premŕzanie muriva prebieha nezávisle od toho, či bolo obvodové murivo nad úrovňou terénu navŕtané z vonkajšej alebo vnútornej strany.

Krémová injektáž v obvodovom murive so zateplenou fasádou má iste iné teplotné hranice pre aplikáciu atď. Tiež ste sa asi nepýtali na injektáž pri murive pod úrovňou terénu/v suterénoch. Tu sa teplota muriva v priebehu ročných období mení s relatívne malými rozdielmi. V nezámrznej hĺbke nedochádza k premŕzaniu muriva, rovnako je to napríklad pri vnútorných priečkach v 1. NP, kde sa môžu priestory v zimnom období temperovať. V týchto prípadoch asi nie sú obavy namieste a netreba ďalej nič vysvetľovať.

Možno nielen pre Vás, ale aj pre ostatných čitateľov bude moja odpoveď trochu prekvapivá.

Teploty pod bodom mrazu môžu spôsobiť premŕzanie muriva, a tak do určitej miery znehodnotiť výsledok injektáže. Injektážny krém AquaStop Cream však nie je taký náchylný na znehodnotenie mrazom, ako sa všeobecne predpokladá. V momente, keď klesne vonkajšia teplota pod 0 °C, teda pod bod mrazu, sa voda začína meniť z kvapalného skupenstva na tuhé, a začne preto meniť svoje mechanické vlastnosti. Toto ale platí pre $H_2O$. Pri injektážnej emulzii na báze silanov a siloxanov, t. j. pri kréme AquaStop Cream, začína bod mrazu čiže bod tuhnutia najskôr od –17 °C, čo je, samozrejme, značný rozdiel. V neposlednom rade si treba uvedomiť, že teplota, ktorá má vplyv na výsledok injektáže, sa neriadi teplotou vonkajšieho vzduchu, ale teplotou v murive, čo môže mať značnú diferenciu. Ale napriek tomu by sme sa mali v praxi riadiť teplotou vonkajšieho vzduchu, pretože tá skôr či neskôr ovplyvní aj teplotu v murive. Problém je však inde. Aj keby sa injektážny krém ocitol v murive s teplotou pod bodom tuhnutia $H_2O$, k znehodnoteniu emulzie nedôjde. Toto tvrdenie mám podložené a preukázané vlastným trojročným experimentom, ktorý som pred mnohými rokmi vykonal. Po troch rokoch, počas ktorých bol injektážny krém vystavený nielen veľmi nízkym, ale aj vysokým teplotám, som vykonal skúšku v murive a rovnako skúšku laboratórnu. Zistenie bolo zaujímavé, možno až prekvapivé. Na vlastnostiach injektážneho krému AquaStop Cream sa vôbec nič nezmenilo a svoju účinnosť si táto skúšobná vzorka zachovala.

Ako štatutárny zástupca výrobnej spoločnosti by som Vás mal s Vašou otázkou odkázať na technický list pre náš výrobok, kde je všetko uvedené v súlade s platnými normami, predpismi a vyhláškami pre udelenie certifikácie výrobku. Napriek tomu mnou prevádzkovaná poradňa slúži najmä na praktické rady, a preto Vám odpoviem skutočne v praktickej rovine, ktorá však nie je v rozpore s dokumentáciou, hoci sú niektoré formulácie zdanlivo iné. V prípade vyššej percentuálnej vlhkosti v murive sa zvyšuje jeho tepelná vodivosť, čím sú vyššie aj tepelné straty, čo pri poklese vonkajšej teploty spôsobuje zrýchlené znižovanie teploty v murive, ale aj naopak. To je všeobecne známe. Pri vyššom a dlhodobom poklese vonkajšej teploty začne obvodové murivo nad úrovňou terénu postupne premŕzať. Voda/vlhkosť v murive sa začne (najmä od vonkajšej strany muriva) meniť na pevné skupenstvo. Vlhkosť obsiahnutá v murive, t. j. vlhkosť v póroch a kapilárach, sa začne meniť na kryštáliky ľadu. Tým pevné skupenstvo vytvorí bariéru pre dispergáciu aktívnych látok už vykonaných výplní injektážnym krémom vo vrtoch. K premrznutiu muriva dochádza postupne a je to ovplyvnené viacerými faktormi, ale myslím, že rozpisovať akými a prečo nie je nutné. Vytvorme si teda modelový príklad pre vysvetlenie.

Injektáž zhotovíme v obvodovom murive, a to nezávisle od toho, či vrty boli vykonané z vonkajšej alebo vnútornej strany obvodového nadzemného muriva. Toto prebehlo v čase, keď k premŕzaniu muriva ešte nedochádzalo. Ale hydrofobizácia v murive, ktorá spoľahlivo zamedzí kapilárne vzlínajúcej vlhkosti, vzniká relatívne pomaly, a to v rádoch niekoľkých týždňov. Avšak tento spoľahlivý priebeh je v zimnom období zradný. Nemalo by sa vychádzať z teplôt v čase vykonanej injektáže, ale musíme počítať s teplotami, ktoré sa môžu v zimnom období razantne zmeniť práve v čase vznikajúcej clony proti vlhkosti, ktorá vzniká v rádoch týždňov. Ak dispergácia aktívnych látok nebude ešte dokončená a murivo v tejto fáze začne premŕzať, môže sa dispergácia zastaviť v hĺbke už premrznutého muriva, samozrejme opäť v závislosti od momentálnej vlhkosti, poklesu teploty, dĺžky tohto poklesu a druhu muriva. Šírenie injektážneho krému vo vrte sa však nezastaví. Emulzia sa bude šíriť v miestach nepremrznutej hĺbky muriva až do ukončenia svojho procesu. Murivo totiž veľmi pravdepodobne nepremrzne okamžite a navyše v celej svojej hrúbke. Aký je teda dôsledok postupného premŕzania? Clony v hĺbke nepremrznutej hrúbky muriva budú o to intenzívnejšie, ale v hĺbke premrznutého muriva clona, samozrejme, nevznikne. Kryštáliky ľadu vytvoria prekážku. Jedného dňa však rozmrznú a murivo bude priepustné pre vzlínajúcu vlhkosť, a teda aj pre šírenie aktívnych látok. Vrty však už môžu byť prázdne, pretože krém sa medzitým vsiakol do ešte nepremrznutej časti muriva.

Ak budete mať vo Vašom prípade istotu, že murivo nezačne premŕzať cca do 3 týždňov od dokončenej injektáže, všetko dopadne dobre. Môžeme však veriť v zimných mesiacoch takejto dlhodobej predpovedi počasia? Domnievam sa, že som poskytol všetky informácie k Vášmu rozhodnutiu. Teraz je koniec októbra a pre územia do nadmorskej výšky min. 600 m n. m. ešte nie je zďaleka rizikové obdobie. To isté platí aj pre november. Kde je však hranica rizika, sa musí zhotoviteľ rozhodnúť sám. To nie je môj alibizmus, ale fakty. Na záver ešte dve všeobecné pravidlá:

1. Krátkodobý pokles teploty pod bod mrazu väčšinou nespôsobí premŕzanie muriva. Príklad: V noci klesne teplota na –3 °C (býva to na niekoľko hodín) a cez deň stúpne na +8 °C. Tento výkyv nespôsobí premŕzanie.

2. Čím hlbšie budeme v zimných mesiacoch, tým sa uvedené riziká zvyšujú.

S priateľským pozdravom

Jiří Schwarz – konateľ spoločnosti

TRUMF sanace s.r.o.