Dobrý deň,
Váš dotaz míri presne na to, čo pri rekonštrukciách podláh rozhoduje — na dve výškové pravidlá, ktoré spolu musia vyjsť.
Prečo tu injektážnu linku znížiť nemôžeme
Všeobecne platí, že dodatočnú vodorovnú hydroizoláciu zdí zhotovujeme čo najnižšie, ako nám to zloženie podlahy a výška neodizolovaného terénu dovoľuje. Keď je podlaha vyrúbaná, zvyčajne to ide — injektážnu linku vedieme tesne nad úroveň vodorovnej hydroizolácii položenej na podkladovom betóne a obe izolácii sa na seba napofia. To je prvé pravidlo.
Druhé pravidlo je ale nadradené a má dve časti. Linka vrtov sa nikdy nesmie ocitnúť pod úrovňou hydroizolácii v podlahe. A súčasne sa nikdy nesmie ocitnúť pod úrovňou vonkajšieho terénu, ktorý nemá zvislú hydroizoláciu. A práve tá druhá časť Vás vo Vašom prípade limituje. Vonkajší terén máte zhruba na úrovni nuly podlahy a zvonku žiadna zvislá hydroizolácia nie je. Keby ste injektáž vykonal niekde v zložení novej podlahy, teda pod úrovňou terénu, vlhkosť by z priľahlej neodizolovanej zeminy prenikala do zdiva z bočného smeru a nad hydrofóbnou clonu by sa tzv. premosťovala. Clona by pritom fungovala spoľahlivo, chyba by bola v zvolnej výške, nie v injektáži. Výsledok by tým bol znehodnotený.
Odkop a zvislá hydroizolácia tu nemajú opodstatnenie
Keby zvonku odkop a zvislá hydroizolácia boli, mohli by sme injektážnu linku skutočne znížiť. To je ale postup, ktorý sa robí zvyčajne u podsklepených objektov, kde do zdiva preniká vlhkosť aj z bočného smeru, teda z priľahlej neodizolovanej zeminy do zdí podúrovňových miestností. U nepodsklepeného prízemného domu tento dôvod odpadá. Základy nebudú nijako hlboké, tlaková voda na ne zvyčajne nepôsobí a my tu „pracujeme“ výhradne s kapilárne vzlínajúcou vlhkosťou. Odkop okolo domu by teda bol prácou a nákladom navyše bez zásadného prínosu. Čo Vám ale odporúčam urobiť, je vyspádovať terén od domu a zhotovit okapový chodník — to odstrekujúcu vodu obmedzí podstatne lacnejšie než odkop.
Postup, ktorý odporúčam
Najprv si obe rozhodujúce výšky skutočne premerate — nulu novej podlahy a vonkajší terén po celom obvode. Píšete, že sú približne rovnaké, ale tu rozhoduje tá vyššia z nich a odchýlka troch štyroch centimetrov už vyznam má.
Výšku potom preneste na zdivo a vodorovnú injektážnu linku veďte cca 40–50 mm nad ňou. Tým súčasne splníte výškovú rezervu nad terénom, ktorá je potrebná kvôli prípadnej snehovej pokrývke a odstrekujúcej dažďovej vode. Túto výšku držte v jednej rovine po celom obvode. Ak by niekde vonkajší terén alebo chodník vychádzal vyššie ako nula podlahy, linku v tom mieste zdvihnite nad terén a vnútornú hydroizolačnú vaňu vyťahte po stene až k nej, respektíve 50–100 mm nad ňu.
Poradie prác je nasledovné: najprv zhotovte injektáž do obnažného zdiva v zvolnej výške a len potom ďelajte zloženie podlahy. Vodorovnú hydroizoláciu podlahy vyťahte po očistenom zdivu zvisle nahor cez injektážnu linku, s presahom 50 mm nad jej hornú řadu. Tým sa hydroizolačná vaňa podlahy a chemická podrezávka zdiva systémovo napofia a obe izolácii sa budú vzájomne dopĺňať. Vaňu vyťahte ešte pred betonážou a počas prác ju chráňte; jej hornú hranu potom prekryje omietka.
Žiadnu technologickú pauzu medzi injektážou a vyťahnutím hydroizolácii dodržiavať nemusíte — hydrofobizácia prebieha v zdivu od vrtov ďalej nezávisle na tom, či je zdivo už pretažené hydroizolačným límcom vane alebo nie. Vrty len zatkujte polystyrénovými zátkami a podklad pred natažením izolácii očistite.
Navrtanie u zmiešaného zdiva — dve rady, metóda „cik-cak“
Zmiešané zdivo nemá priebežné vodorovné spáry a jeho nasákavosť je miesto od miesta rôzna. Môže sa preto stať, že sa hydrofóbne clony jednotlivých vrtov v niektorej hĺbke dokonale neprekryjú. Nestane sa to v tesnom okolí vrtu, kde je šírenie aktívnej látky najintenzívnejšie, ale niekde na stredovej vzdialenosti medzi vrtami. Týmto miestam hovorím knoty — môžu prepúšťať určité percento vlhkosti.
Máte dve plnohodnotné varianty, obe funkčné:
Varianta A — jednořadá linka s zahustnutými roztečami. Jedna linka, osové vzdialenosti vrtov skrátené zo 100 mm na 80 mm.
Varianta B — dvouradá injektáž, tzv. „cik-cak“. Spodná linka vo výške popísanej vyššie, horná linka 40–50 mm nad ňou. V oboch radách zachovajte osové vzdialenosti 100 mm a vrty hornej rady posúňte o 50 mm do boku, teda presne nad stredy roztečí spodnej rady. Horná linka tak prípadné knoty zo spodnej rady „zaklopí“. Výškovú rezervu nad terénom musí splniť spodná linka — tá je rozhodujúca, horná je poistka.
U Vášho zmiešaného zdiva sa prikláňam k variante B. Je nákladnejšia, ale dáva najvyššiu istotu, že clona bude celistvá v celom priečnom reze steny. Podrobnejšie som obe varianty rozeberal v poradni tu:
Opukové zdivo – postup navrtania:
https://www.injektaz-zdiva-svepomoci.cz/poradna-sanace-vlhkeho-zdiva/dotaz/opukove-zdivo

Spotrebu si u oboch variantov spočíta naša kalkulačka sama. Zvolíte typ zdiva, vo Vašom prípade zdivo zmiešané, a vyberete prevedenie — u zahustnutých roztečí si navýšenie pripočíta, u metódy cik-cak spotrebu zdvojnásobí. Do kalkulačky zadávajte skutočnú hrúbku zdiva, pokrátenie vrtov o 30–40 mm už má v algoritme započítané.
Vrtajte priemerom 14 mm a vodorovne, hĺbku veďte na hrúbku zdiva s pokrátením 30–40 mm od protilehlého líca. Rohy steny sú pri vnútornom vrtaní technologicky najnáročnejším detailom — v každom rohu vykonajte ventilátorovité navrtanie, a to u metódy cik-cak dvakrát, teda jeden ventilátor v úrovni spodnej a druhý v úrovni hornej linky. Nákresy pre vrtanie v linike aj pre ventilátorovité navrtanie rohov nájdete tu: https://www.injektaz-zdiva-svepomoci.cz/navod-k-injektazni-aplikaci/#injektaz-zdiva-v-linii

S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz