Dobrý deň, pane Schwarz.

Predovšetkým Vám ďakujem za Vašu poradňu, je to vynikajúci zdroj inšpirácie a informácií. Prečítal som toho veľa a získal som si pomerne dobrú predstavu, ako sa vysporiadať s našim problémom, napriek tomu by som veľmi ocenil Vaše rady pre náš konkrétny prípad. Skúsim stručne popísať, aké práce už na dome prebehli a čo je v pláne teraz. Jedná sa o hospodársku usadlosť niekedy z prelomom 19. a 20. storočia. Dům nie je podpivničený, základy sú kamenné, na nich sokel, tiež kamenný, v obytných častiach z vnútornej strany dopravený tehlami. Hydroizolácia nulová. Úroveň vnútorných podláh je takmer všade nad terénom, takže otázka vlhkosti je pomerne dobre riešiteľná, s výnimkou jednej steny, kde je ulička medzi našim a susedným domom a tam sa terén postupne zdvihá, čiastočne aj kvôli historickým opravám strechy, keď sa evidentne hádzal nepotrebný materiál do medzery medzi domami. Vykonávame pomerne rozsiahlejšiu rekonštrukciu a nechcem nič ponechať náhode. V prvej časti sme zatiaľ postupovali tak, že sa vykopali vnútorné podlahy, vylial sa armovaný podkladný betón, zhotovili sa dve línie injektáže z vnútornej strany, cca 5 cm nad sebou, striedavo, tak ako odporúčate pre zmiešané murovanie. Zátky, ktoré sú vidieť na fotkách sú ešte poistený roh vŕtaním z vonkajšej strany. Následne sa na podkladný betón navárili plošne asfaltové pásy a tie sa potom Vašou bitúmenovou stierkou pretrhli cez úroveň injektážnych línií. Následne tepelná izolácia a vrstva anhydritu s podlahovým vykurovaním. Všetko sa zdá, že funguje výborne.

Teraz prišla rada na ďalšiu časť domu, kde už sa vnútorné podlahy nosia pod úroveň terénu a už je teda nevyhnutné riešiť súčasne aj zvislú hydroizoláciu zvonka. Pravdepodobne si to necháme vykonať firmou, ak nájdeme nejakú spoľahlivú v blízkosti, ale rád by som poznal Váš názor, pre kontrolu…

Dĺžka tej steny v uličke je cca 40 metrov. Terén sa postupne zdvihá a kúsok za polovinou domu zase klesá. Vzhľadom na to, že v zadnej časti nie je vode kam odviesť, prerobil by som to celé tak, aby bol spád až odzadu k tej prednej časti domu, kde nejakých 10 metrov pred domom je pomerne veľká priehlbeň, bývalý ribník, kam je možné vodu pustiť. Na základe Vašej poradne a niektorých ďalších zdrojov by som postupoval nasledovne:

1) Odkopať terén do spádu odzadu až dopredú. Pri spáde 1% by to vychádzalo výškovo pomerne bez problémov, ale napriek tomu bude časť steny v zadnej časti stále pod terénom.
2) Popri základoch kopať až do hĺbky základovej špáry, stenu v rámci možností vyčistiť od hliny a neporiadku.
3) Vyrovnať stenu aj základy. Buď to „pozrie“ univerzálna malta, prípadne s úlomkami tehiel apod., ale skôr sa bojím toho, že tam bude toľko nepravidelných a vyčnievajúcich kameňov, že sa bude musieť urobiť bednenie a vyliať to riedkou betónom.
4) Vykonať hydroizoláciu, aspoň cca 30cm nad úroveň terénu, či už pásy alebo bitúmen, to sa asi rozhodne v priebehu prác…
5) Priložiť tepelnú izoláciu XPS k základom, asi aj na sokelovú časť, minimálne kúsok nad úroveň terénu
6) Noporovú fóliu, nopy od steny, iba ako ochranu a výkop zasypať jílovitou zeminou
7) Doprostred medzi domy uložiť betónové žľaby a medzi žľabom a stenami vybetónovať so spádom od domu do žľabov.

Samozrejme synchronizovať práce tak, aby pri zhotovovaní injektáže z vnútornej časti nedošlo k poškodeniu zvislej izolácii na vonkajšej strane…

A teraz body, u ktorých si nie som istý:

1) Je nutné kopať až do hĺbky základovej špáry? Či by nebolo dostatočné sa výkopom dostať napríklad 20-30 cm pod úroveň podkladného betónu, a teda aj pod úroveň vodorovnej hydroizoláčnej clony? A ešte jedna podotázka: Je z hľadiska statiky bezpečné takto odhaliť základy až k základovej špáre po nejakých väčších častiach?
2) Má zmysel použiť XPS ako tepelnú izoláciu, keď celý dům nie je zateplený? Ak sa dům vôbec bude zatepľovať, určite to nebude v najbližších rokoch, ale zatiaľ celkovo som nepresvědčený o výhodách obloženia starého domu polystyrenom. Zateplením sokelovej časti by tak vznikol pomerne nevzhľadný detail, ukončený nejakou plechodnou okapničkou, ale ak to bude mať nejaký prínos, dalo by sa to akceptovať.
3) Vykonať u päty základov drenáž? Ja sa prikláňam skôr k variante bez drenáže. Mám obavu, vzhľadom na vyššiu spodnú vodu, absenciu okapov na susednom dome apod., aby sme drenážou vodu k základom naopak nepriviedli. Myslím, že keby sa k zasypaniu výkopu použila pôvodná jílovitá zemina, tá by sama osebe veľa vody k domu nepustila, v kombinácii s vybetónovaním spádu by to mohlo byť dostatočné.
4) Zasypať do výkopu KG potrubie na odvádzanie vody z okapov a alebo pustiť vodu z okapov žľabmi po povrchu?

Vopred veľakrát ďakujem za Váš čas. Chápu, že sa nedá jednoznačne poradiť „od stola“, bez presnej znalosti konkrétnych podmienok, ale aj tak pri Vašich skúsenostiach určite poradíte.

S pozdravom
J.Vrba

Drenážny systém Odkopávanie základov

Trumf sanace s.r.o. stáří dotazu 2 dni ago

You must login to post comments

Odpovědi (1)

Dobrý deň, pane Vrbo,
predovšetkým by som vás chcel naozaj veľmi pochváliť. Popis Vašej prvej etapy sanácie je napísaný presne, a najmä je vidieť, že nad celým postupom premýšľate v súvislostiach a hlavne zodpovedne.
Predtým, ako odpoviem na Vaše konkrétne body, sa krátko zastavím pri Vašom bode č. 6, kde opisujete svoju predstavu zateplenia a skladby a spomínate otočenie nopov smerom od steny. Tu to technicky závisí od toho, či nakoniec XPS polystyrén použijete, alebo nie:
• Varianta s XPS polystyrenom: Tu jednoznačne odporúčam nopy otočiť smerom k stene (k polystyrenu). Extrudovaný polystyrén je dostatočne tuhý, takže sa doň nopy pod tlakom zeminy nikako podstatne nezatlačia a nepoškodu ho. Tým, že hladká strana nopovej fólie bude smerovať von do výkopu k záasypu, vytvoríte ideálnu klzavú plochu. Ak začne zásypová pôda časom sadať (čo sa deje takmer vždy), bude pôda hladko skĺzavať po fólii dolu a nebude mať tendenciu fóliu ťahať dolu.
• Varianta bez XPS polystyrenu (iba na stierke AquaStop Bitumen 2K): Naša bitúmenová stierka AquaStop Bitumen 2K síce vyzreje na vysokú pevnosť a nopy (ktoré sú v podstate len z vytlačovaného plastu) by ju samy osebe neprerazili, ale všeobecne sa pri samotných stiekach v praxi odporúča otočiť nopy smerom od steny. V takom prípade však musíte počítať s určitým rizikom, že sadajúca pôda sa zakusa medzi nopy a bude mať tendenciu nopovú fóliu ťahať o pár centimetrov dolu, čo môže spôsobiť problémy v hornej ukončovacej časti. Ak teda polystyrén vynecháte a otočíte nopy von, musíte zásypovú pôdu vo výkope hutnať dôkladne a po malých vrstvách, aby si terén už sadal čo najmenej.
Teraz k Vašim konkrétnym otázkam a upresneniam:
1. Hĺbka výkopu a statika pri dĺžke 40 metrov
Všeobecne sa síce odporúča kopať až na základovú spáru, ale v tomto prípade to nie je bezpodmienečne potrebné. Myslím si, že stačí ísť do hĺbky 20–30 cm pod úroveň podkladného betónu, čo znamená, že sa dostanete pod úroveň novo vykonanej vodorovnej injektážnej hydrofóbnej clony (AquaStop Cream). Týmto krokom dôkladne uzavriete dům pred pôsobením zemnej vlhkosti: zdola to zaisťuje injektáž, z vonkajšej zvislej strany potom zvislá hydroizolácia.
Mám navyše z praxe overené, že základy u týchto starých nepodpivničených domov obvykle nie sú tak hlboké – často končia v hĺbke okolo 50 až 70 cm. Odporúčam teda urobiť na jednom mieste malú sondu. Ak zistíte, že od Vašej plánovanej hĺbky (30 cm pod podkladný betón) zostáva k samotnej základovej spáre už len kúsok, dokopte to až na ňu a urobte zvislú izoláciju k základovej spáre.
Pokiaľ ide o statiku a dĺžku 40 metrov: Rozhodne nekopte celú dĺžku naraz! Aj keď základy nekopáte, odhalenie takto dlhej trasy u starého domu je určité statické riziko. Rozdeľte si prácu minimálne na dve, ideálne na tri etapy. Odkopte prvú časť, vykonajte izolačné a ďalšie práce, potom zasypte výkopkom, dôkladne zhutňte a až potom pokračujte na ďalší úsek s napojením na predchádzajúci úsek. Tým si vždy ponechajte malý kus výkopu nezasypaného s obnaženou hydroizoláciou. Takto to bude úplne bezpečné a spoľahlivé.
Príprava povrchu muriva (čistenie a omietanie)
Píšete o bedňovaní a vyrovnávaní muriva. Tu veľmi závisí od toho, akú zvislú hydroizoláciju si zvolíte:
• Ak by ste chceli natavovať klasické asfaltové pásy (lepenku): Potom je povrch naozaj potrebné prešalovat a betonážou srovnať do roviny, pretože na krivé murivo lepenku kvalitne nenatavíte. Tým tam však vznikne zhrubené murivo, čo nie je samozrejme na škodu, ale je potrebné brať do úvahy, že tento betón nebude zospodu izolovaný proti vlhkosti a môže ovplyvňovať vlhkosťou tú stenu, ktorá bola zainjektovaná pred betonážou.
• Ak použijete hydroizolačnú stierku AquaStop Bitumen 2K: Potom vás žiadna nerovnosť a zvlnenie muriva nemusí „trápiť“. Táto bitúmenová stierka je tixotropná (kaša-podobná) hmota, nanáša sa opäť špáchľou, a to v dvoch vrstvách, a bez problémov môžete špáchľou kopírovať vlniace sa steny.
Postup pre stierku je rýchly: Akonáhle murivo odhalíte, povrch na vzduchu veľmi rýchlo vyschnete. Vezmite tvrdu krabovú kefku a murivo dôkladne mechanicky očistite od hliny, ílu a nesúdržných častí. Môžete použiť aj „vysokotlakovú vodu“ (iba rýchlo prejsť) – vysoký tlak vody vyčistí škáry a povrch steny spoľahlivo. Následne vezmite univerzálnu maltu, ktorú môžete nanášať špáchľou: murivo lokálne „opravte“, prípadné hlboké dutiny a vymrštené škáry vyplňte úlomkami tehly či strešných škridiel. Ide len o to, aby sa povrch spojil, nie aby bol vyrovnaný do absolútnej roviny. Akonáhle malta tuhne, čo je otázka max. dvoch dní, nanesiete špáchľou AquaStop Bitumen 2K a máte hotovo. Bitúmenovej stierke ani nevadí, že univerzálna malta bude ešte vlhká, a ani ostatné plochy a malta s vyšším obsahom cementu aj pod nepriepustnou stierkou vyzrejú na vysokú pevnosť na trhanie.
2. Má zmysel zateplenie základov (XPS) u nezatepleného domu?
Podľa Vášho popisu v podlahe už máte vo vrstvení hydroizoláciju proti vode, tepelnú izoláciu a anhydrit. Tým pádom bude celá podlahovacia plocha od spodnej stavby spoľahlivo odizolovaná tak hydroizolačne, ako aj tepelne. Za tejto situácie nedáva zateplenie samotného základu pod zemou zásadný technologický ani ekonomický zmysel, ale o tomto mojom názore sa dá diskutovať.
Aby to malo nejaký prínos, muselo by zateplenie základu plynule pokračovať aspoň do nadzemnej soklové časti a následne a ideálne by malo byť napojené na klasický fasádny polystyrén EPS. Ak však dům sa zatepľovať nebude a v najbližších rokoch to neplánujete, tepelná izolácia pochovaná v zemi by izolovala iba chladný betónový alebo kamenný základ, ale dům v nadzemnej časti ako taký by nijako nechrániť. Príteplenie základu by skrátka tepelný odpor prvého nadzemného podlažia nijako podstatne neovplyvnilo. Naopak by vám vznikol len odskok na sokle, ktorý by ste musel zložito prekrývať napríklad plechovým okapničkou a pod. V každom prípade je rozhodnutie na Vás, ale mne to neprichádza potrebné.
3. Drenáž pri pate základov – mýty a riziká
Vaša intuícia je úplne správna a plne sa prikláňam k Vašej variante BEZ drenáže. U týchto nepodpivničených domov spôsobujú drenáže obvykle viac škody ako úžitku. Veľa ľudí žije v presvedčení, že drenáž automaticky znamená suchý dům. Avšak aby drenáž fungovala, musela by pozdĺž domu vznikať permanentný stĺpec vody, čo sa u Vás (zvlášť keď povrchovu vodu odvedete žlabom) zjavne nikdy nebude diať. Pod úrovňou terénu v hĺbke 60–70 cm obvykle žiadny stĺpec vody nevzniká.
Ak drenážne teleso nebude mať spoľahlivý odtok vody, stane sa presne to, čoho sa obávate – vytvoríte si pozdĺž domu ideálne zberné miesto (jímku), kam sa môže stahovať voda z okolia (aj tá od suseda) a základy budú trvale v zvýšenej vlhkosti.
Vo Vašom prípade je oveľa lepšie a bezpečnejšie riešenie výkop zasypať pôvodnou ílovitou pôdou (bez veľkých kameňov), ktorú budete po vrstvách veľmi dôkladne hutnať sústrojom, aby si zásyp nepadal. Takto zasypaný výkop pri základoch vytvorí prirodzené prostredie, ako je v okolí domu, a tak sa prípadné povrchové vody okolo domu rozdelujú rovnomerne.
4. Svedenie okapov – jednoznačne do plastového potrubia
Tu som jednoznačne za plastové dažďové potrubie (KG trubky) vložené do výkopu, ako to riešiť povrchným žlabom. Keď už budete mať výkop hotový, bola by obrovská škoda to nevyužiť.
Plastové potrubie má skvelú tesnosť, jednoduchú montáž a značnú životnosť, a tým je odtok vody maximálne spoľahlivý. Vzhľadom na to, že máte v pláne vodu zo strechy (čo bude z takto dlhej strany obrovská plocha a množstvo vody) zaústiť ďalej od domu do vami spomínaného jazera či rybníka, bude to pre dům obrovské odľahčenie. Dostanete tým všetku dažďovú vodu okamžite preč od domu, čo je ten najlepší krok pre celkovú sanáciu spodnej stavby. Spomínaný povrchový žlab so šikmým napojením na stenu pre odtok povrchnej vody je tiež určitým prínosom.