Dobrý deň, pán Schwarz,

predovšetkým Vám ďakujem za Vašu poradňu, je to vynikajúci zdroj inšpirácie a informácií. Prečítal som toho naozaj veľa a získal som pomerne dobrú predstavu, ako sa vyporiadať s naším problémom, napriek tomu by som veľmi ocenil Vaše rady pre náš konkrétny prípad. Skúsim stručne popísať, aké práce už na dome prebehli a čo je v pláne teraz.

Ide o hospodársku usadlosť niekedy z prelomu 19. a 20. storočia. Dom nie je podpivničený, základy sú kamenné, na nich sokel, taktiež kamenný, v obytných častiach z vnútornej strany dorovnaný tehlami. Hydroizolácia nulová. Úroveň vnútorných podláh je takmer všade nad terénom, takže otázka vlhkosti je pomerne dobre riešiteľná, s výnimkou jednej steny, kde je ulička medzi naším a susedným domom a tam sa terén postupne dvíha – čiastočne aj kvôli historickým opravám strechy, keď sa evidentne hádzal nepotrebný materiál do medzery medzi domami.

Robíme o niečo rozsiahlejšiu rekonštrukciu a nechcem nič nechať na náhodu. V prvej časti sme zatiaľ postupovali tak, že sa vykopali vnútorné podlahy, vylial sa armovaný podkladový betón, zhotovili sa dve línie injektáže z vnútornej strany (cca 5 cm nad sebou, striedavo, tak ako odporúčate pre zmiešané murivo). Zátky, ktoré sú vidieť na fotkách, sú ešte poistený roh vŕtaním z vonkajšej strany. Následne sa na podkladový betón navarili plošne asfaltové pásy a tie sa potom Vašou bitúmenovou stierkou pretiahli nad úroveň injektážnych línií. Následne išla tepelná izolácia a vrstva anhydritu s podlahovým kúrením. Všetko, zdá sa, funguje výborne.

Teraz prišla na rad ďalšia časť domu, kde sa už vnútorné podlahy ponárajú pod úroveň terénu a už je teda nevyhnutné riešiť súčasne aj zvislú hydroizoláciu zvonku. Pravdepodobne si to necháme zhotoviť firmou, ak nájdeme nejakú spoľahlivú v okolí, ale rád by som poznal Váš názor, pre kontrolu…

Dĺžka tej steny v uličke je cca 40 metrov. Terén sa postupne dvíha a kúsok za polovicou domu zasa klesá. Vzhľadom na to, že v zadnej časti nie je vodu kam odvádzať, prerobil bých to celé tak, aby bol spád až odzadu k tej prednej časti domu, kde nejakých 10 metrov pred domom je pomerne veľká priehlbina, bývalý rybníček, kam je možné vodu pustiť. Na základe Vašej poradne a niektorých ďalších zdrojov by som postupoval nasledovne:

Odkopať terén do spádu odzadu až dopredu. Pri spáde 1 % by to vychádzkovo vychádzalo pomerne bez problémov, ale napriek tomu bude časť steny v zadnej časti stále pod terénom.
Pozdĺž základov kopať až do hĺbky základovej škáry, stenu v rámci možností očistiť od hliny a neporiadku.
Zrovnať stenu aj základy. Buď to „poberie“ univerzálna malta, prípadně s úlomkami tehál a pod., ale skôr sa bojím toho, že tam bude toľko nepravidelných a vyčnievajúcich kameňov, že sa bude musieť urobiť debnenie (šalovanie) a vyliať to riedkym betónom.
Zhotoviť hydroizoláciu, aspoň cca 30 cm nad úroveň terénu, či už pásmi alebo bitúmenom, to sa asi rozhodne v priebehu prác…
Priložiť tepelnú izoláciu XPS k základom, asi aj na soklovú časť, minimálne kúsok nad úroveň terénu.
Nopovú fóliu, nopy od steny, iba ako ochranu, a výkop zasypať ílovitou zeminou.
Doprostred medzi domy uložiť betónové žľaby a medzi žľabom a stenami vybetónovať so spádom od domu do žľabov.

Samozrejme, synchronizovať práce tak, aby pri zhotovovaní injektáže z vnútornej časti nedošlo k poškodeniu zvislej izolácie na vonkajšej strane…

A teraz body, pri ktorých si nie som istý:

Je nutné kopať až do hĺbky základovej škáry? Nebolo by dostatočné dostať sa výkopom napríklad 20–30 cm pod úroveň podkladového betónu, a teda aj pod úroveň vodorovnej hydroizolačnej clony? A ešte jedna podotázka: Je z hľadiska statiky bezpečné takto odhaliť základy až po základovú škáru po nejakých väčších častiach?
Má zmysel použiť XPS ako tepelnú izoláciu, keď celý dom nie je zateplený? Ak sa dom vôbec bude zatepľovať, určite to nebude v najbližších rokoch, ale zatiaľ celkovo nie som presvedčený o výhodách obloženia starého domu polystyrénom. Zateplením soklovej časti by tak vznikol trochu nevzhľadný detail zakončený nejakou plechovou odkvapovou lištou, ale ak to bude mať nejaký prínos, dalo by sa to akceptovať.
Zhotoviť pri päte základov drenáž? Ja sa prikláňam skôr k variantu bez drenáže. Mám obavu, vzhľadom na vyššiu spodnú vodu, absenciu odkvapov na susednom dome a pod., aby sme drenážou vodu k základom naopak nepriviedli. Myslím si, že keby sa na zasypanie výkopu použila pôvodná ílovitá zemina, tá by sama osebe veľa vody k domu nepustila, v kombinácii s vybetónovaním spádu by to mohlo byť dostatočné.
Zasypať do výkopu KG potrubie na odvádzanie vody z odkvapov, alebo pustiť vodu z odkvapov žľabmi po povrchu?

Vopred mnohokrát ďakujem za Váš čas. Chápem, že sa nedá jednoznačne poradiť „od stola“ bez presnej znalosti konkrétnych podmienok, ale aj tak pri Vašich skúsenostiach určite poradíte.

S pozdravom, J. Vrba

Drenážny systém Odkopanie základov

Trumf Sanace s.r.o. stáří dotazu 21 hodín ago

You must login to post comments

Odpovědi (1)

Dobrý deň, pán Vrba,

najprv by som Vás chcel naozaj veľmi pochváliť. Popis Vašej prvej etapy sanácie je spísaný precízne a najmä je vidieť, že nad celým postupom uvažujete v súvislostiach a hlavne zodpovedne.

Predtým, než odpoviem na Vaše konkrétne body, sa krátko zastavím pri Vašom bode č. 6, kde popisujete svoju predstavu zateplenia a skladby a zmieňujete otočenie nopov smerom od steny. Tu to technicky závisí od toho, či nakoniec XPS polystyrén použijete, alebo nie:

Variant s XPS polystyrénom: Tu jednoznačne odporúčam nopy otočiť smerom ku stene (k polystyrénu). Extrudovaný polystyren je dostatočne tuhý, takže sa doň nopy pod tlakom zeminy nijako zásadne nezatlačia a nepoškodia ho. Tým, že hladká strana nopovej fólie bude smerovať von do výkopu k zásypu, vytvoríte ideálnu klznú plochu. Ak začne zásypová zemina časom sadať (čo sa deje takmer vždy), bude zemina hladko schádzať po fólii nadol a nebude mať tendenciu fóliu sťahovať so sebou.
Variant bez XPS polystyrénu (iba na stierku AquaStop Bitumen 2K): Naša bitúmenová stierka AquaStop Bitumen 2K síce vyzreje do vysokej pevnosti a nopy (ktoré sú v podstate len z vylisovaného plastu) by ju samy osebe nepretlačili, ale všeobecne sa pri samotných stierkach v praxi odporúča otočiť nopy smerom od steny. V takom prípade však musíte počítať s určitým rizikom, že sa sadajúca zemina „zahryzne“ medzi nopy a bude mať tendenciu nopovú fóliu sťahovať o pár centimetrov nadol, čo môže narobiť neplechu v hornej ukončovacej časti. Ak teda polystyrén vynecháte a otočíte nopy von, musíte zásypovú zeminu vo výkope hutniť dôkladne a po malých vrstvách, aby terén sadal už len minimálne.

Teraz k Vašim konkrétnym otázkam a upresneniam:

1. Hĺbka výkopu a statika pri dĺžke 40 metrov

Všeobecne sa síce odporúča kopať až na základovú škáru, ale v tomto prípade to nie je bezpodmienečne nutné. Myslím si, že stačí ísť do hĺbky 20 – 30 cm pod úroveň podkladového betónu, čo znamená, že sa dostanete pod úroveň novovytvorenej vodorovnej injektážnej hydrofóbnej clony (AquaStop Cream). Týmto krokom dom spoľahlivo uzavriete pred pôsobením zemnej vlhkosti: odspodu to zaistí injektáž, z vonkajšej zvislej strany zasa zvislá hydroizolácia.

Mám navyše z praxe vyskúšné, že základy pri týchto starých nepodpivničených domoch nebývajú také hlboké – často končia v hĺbke okolo 50 až 70 cm. Odporúčam teda urobiť na jednom mieste malú sondu. Ak zistíte, že od Vašej plánovanej hĺbky (30 cm pod podkladový betón) zostáva k samotnej základovej škáre už len kúsok, dokopte to až na ňu a urobte zvislú izoláciu až k základovej škáre.

Čo sa týka statiky a dĺžky 40 metrov: Rozhodne neodkopávajte celú dĺžku naraz! I keď základy nepodkopávate, odhalenie takto dlhej trasy pri starom dome predstavuje určité statické riziko. Rozdeľte si prácu minimálne na dve, ideálne na tri etapy. Odkopte prvú časť, vykonajte izolačné a ďalšie práce, potom výkop zasypte výkopkom, riadne zhutnite a až potom pokračujte na ďalší úsek s napojením na ten predchádzajúci. Tým si vždy ponecháte malý kus výkopu nezasypaný s obnaženou hydroizoláciou. Takto to bude úplne bezpečné a spoľahlivé.

Príprava povrchu muriva (čistenie a šalovanie/debnenie) Píšete o debnení a vyrovnávaní muriva. Tu veľmi záleží na tom, akú zvislú hydroizoláciu zvolíte:

Ak by ste chceli natavovať klasické asfaltové pásy (lepenku): Potom je povrch naozaj nutné obšalovať a betonážou zrovnať do roviny, pretože na krivé murivo lepenku kvalitne nenatavíte. Tým tam ale vznikne zosilnené murivo, čo nie je, samozrejme, na škodu, ale je nutné brať do úvahy, že tento betón nebude odspodu izolovaný proti vlhkosti a môže vlhkosťou ovplyvňovať tú stenu, ktorá bola zainjektovaná pred betonážou.
Ak použijete hydroizolačnú stierku AquaStop Bitumen 2K: Potom Vás žiadna nerovnosť a zvlnenie muriva nemusí trápiť. Táto bitúmenová stierka je tixotropná (kašovitá) hmota, nanáša sa hladidlom v dvoch vrstvách a bez problémov môžete hladidlom kopírovať vlniaci sa múr.

Postup pre stierku je rýchly: Hneď ako murivo obnažíte, povrch na vzduchu veľmi rýchlo uschne. Vezmite tvrdú ryžovú kefu a murivo dôkladne mechanicky očistite od hliny, ílu a nesúdržných častí. Môžete použiť aj vysokotlakový čistič / „vapku“ (len rýchlo prebehnúť) – vysoký tlak vody vyčistí škáry a povrch steny spoľahlivo. Následne vezmite univerzálnu maltu, ktorú môžete naťahovať hladidlom: murivo lokálne „preškárujte“, prípadné hlboké kaverny a vydrolené škáry vyplňte (vyplentujte) úlomkami tehál či strešných škridiel. Ide len o to, aby sa povrch ucelil, nie vyrovnal do absolútnej roviny. Hneď ako malta zatuhne, čo je otázka max. dvoch dní, natiahnete hladidlom AquaStop Bitumen 2K a máte hotovo. Bitúmenovej stierke dokonca nevadí, že univerzálna malta bude ešte vlhká, a ani ostatné plochy a malta s vyšším obsahom cementu aj pod nepriedušnou stierkou vyzrejú do vysokej pevnosti na odtrh.

2. Má zmysel zateplenie základov (XPS) pri nezateplenom dome?

Podľa Vášho popisu už v podlahe máte vo vrstvení hydroizoláciu proti vode, tepelnú izoláciu a anhydrit. Tým pádom bude celá podlahová plocha od spodnej stavby spoľahlivo odizolovaná hydroizolačne aj tepelne. Za tejto situácie nedáva zateplenie samotného základu pod zemou zásadný technologický ani ekonomický zmysel, hoci o tomto mojom názore sa dá polemizovať.

Aby to malo nejaký prínos, muselo by zateplenie základu plynule pokračovať aspoň do nadzemnej soklovej časti a následne a ideálne by malo byť napojené na klasický fasádny polystyrén EPS. Ak sa však dom zatepľovať nebude a v najbližších rokoch to neplánujete, tepelná izolácia zakopaná v zemi by izolovala iba chladný betónový či kamenný základ, ale dom v nadzemnej časti ako takej by nijako neochránila. Prioteplenie základu by skrátka tepelný odpor prvého nadzemného podlažia nijako zásadne neovplyvnilo. Naopak, vznikol by Vám len odskok na sokli, ktorý by ste museli zložito prekrývať napr. plechovou odkvapovou lištou a pod. Každopádne je rozhodnutie na Vás, ale mne to nepripadá nutné.

3. Drenáž pri päte základov – mýty a riziká

Vaša intuícia je úplne správna a plne sa prikláňam k Vášmu variantu BEZ drenáže. Pri týchto nepodpivničených domoch narobia drenáže zvyčajne viac škody ako úžitku. Veľa ľudí žije v domnienke, že drenáž automaticky znamená suchý dom. Lenže aby drenáž fungovala, musel by pozdĺž domu vznikať permanentný stĺpec vody, čo sa u Vás (zvlášť keď povrchovú vodu odvediete žľabom) s veľkou pravdepodobnosťou nikdy diať nebude. Pod úrovňou terénu v hĺbke 60 – 70 cm žiadny stĺpec vody zvyčajne nevzniká.

Ak drenážne teleso nebude mať spoľahlivý odvod vody, stane sa presne to, čoho sa bojíte – vytvoríte si pozdĺž domu ideálne zberné miesto (priehlbinu/jimku), kam sa môže sťahovať voda z okolia (aj tá od suseda) a základy budú trvale vo zvýšenom vlhku.

Vo Vašom prípade je oveľa lepšie a bezpečnejšie riešenie výkop zasypať pôvodnou ílovitou zeminou (bez veľkých kameňov), ktorú budete po vrstvách veľmi dôkladne hutniť pechom, aby zásyp nesadal. Takto zasypaný výkop pri základoch vytvorí prirodzené prostredie, aké je v okolí domu, a tak sa prípadné povrchové vody okolo domu roznášajú rovnomerne.

4. Zvedenie odkvapov – jednoznačne do plastového potrubia

Tu som jednoznačne za plastové dažďové potrubie (KG rúry) vložené do výkopu, než to riešiť povrchovým žľabom. Keď už budete mať výkop hotový, bola by obrovská škoda to nevyužiť.

Plastové potrubie má skvelú tesnosť, jednoduchú montáž a značnú životnosť, a tým je odvod vody maximálne spoľahlivý. Vzhľadom na to, že máte v pláne vodu zo strechy (čo bude z takejto dlhej strany obrovská plocha a množstvo vody) zaústiť ďalej od domu do Vámi spomínanej tône či jazierka, bude to pre dom obrovské odľahčenie. Dostanete tým všetku dažďovú vodu okamžite preč od domu, čo je ten najlepší krok pre celkovú sanáciu spodnej stavby. Spomínaný povrchový žľab so šikmým napojením na stenu pre odvod povrchovej vody je tiež určitým prínosom.

S priateľským pozdravom, Jiří Schwarz