Dobrý deň,
pokiaľ by tieto čierne častice boli zmiešané aj v iných škárach, nešlo by celkom iste o zvyšky pôvodnej hydroizolácie, ale pravdepodobne o odpadový materiál z priemyselne hutníckych či spaľovacích procesov, ktorý sa recykloval a recykluje najmä pri výrobe murovacích materiálov. Používa sa aj ako posypový či zásypový materiál a vo Vašom prípade možno ako materiál prídavný. Môže teda ísť o sypký troskový či škvarový materiál, ktorý sa primiešaval do malty. Je možné, že to naozaj môže byť asfaltová lepenka či liaty asfalt, ktorý sa používal pri izolácii spodnej stavby. Či teda ide o rozpadnutú pôvodnú hydroizoláciu či sypký recyklovaný materiál, by Vám určite ukázalo zloženie odvŕtaného materiálu z výškovo inej škáry. Sypký primiešaný materiál do piesku a ďalších zložiek sa vo vlhkom stave skutočne môže pri miešaní murovacej malty javiť presne tak, ako popisujete. Avšak nemusíte mať obavu z tohto neurčitého zloženia ani z toho, že by sa skutočne jednalo o pôvodnú rozpadnutú asfaltovú hydroizoláciu. Na výsledok krémovej injektáže Systémom AquaStop Cream to rozhodne neblahý vplyv mať nebude. Penetračné účinky injektážneho krému sú nezadržateľné a všetko nasiakavé skôr či neskôr presýti. Treba si tiež predstaviť, že Vami popisované zvyškové častice v malte sú súčasťou jej nasiakavej štruktúry, ktorá určite prepúšťa vlhkosť. A tak aj vo Vašom prípade stále platí úplne pravdivá zákonitosť, už neustále pripomínam – kadiaľ vzlína vlhkosť, tam sa aktívne látky injektážneho krému AquaStop Cream úplne spoľahlivo vsiaknu. Všetko už len záleží na vlastnom prevedení, nie na chemickom procese, ktorý je úplne spoľahlivý. Vo Vašom prípade teda postupujte podľa našich odporúčaní pre aplikáciu Systému AquaStop Cream. Injektážna emulzia sa spoľahlivo vsiakne nielen do štruktúry maltovej škáry, ale aj cca 40 mm nad zainjetovanú škáru a tiež cca 60 mm pod ňu. Vytúžený výsledok je tak zaistený. Vašej obave rozumiem, ale je naozaj neopodstatnená, a teda zbytočná.
Samozrejme tá mnou spomínaná penetračná intenzita smerom dole od škáry záleží na stave súdržnosti pôvodnej hydroizolácie, teda za predpokladu, že sa naozaj jedná o pôvodnú rozpadnutú hydroizoláciu. Pokiaľ by ale smer dispergácie bol zastavený smerom dole, to by ale pôvodná hydroizolácia musela byť bez rozpadu, čo je najmenej pravdepodobné, zvýši sa do bokov a najmä smerom nahor, celková výška hydrofobizácie tak bude v podstate nezmenená. Prípadné posunutie injektážnej línie o jednu škáru vyššie by nič pozitívnejšieho neprinieslo. Skôr odporúčam si vybrať škáru, ktorá bude výškovo tá najvýhodnejšia. To len na záver.

S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz