Dobrý deň,

momentálne je proces po vykonanej injektáži Systémom AquaStop Cream ešte len v – môj terminus technicus – „inkubačnej dobe“. Tak nazývam čas, kedy sa injektážny krém ešte len vsakuje do muriva. Doba vsakovania injektážneho krému do okolia vrtov, a teda vznik ucelenej hydrofóbnej clony, trvá 2 – 6 týždňov v závislosti od mnohých faktorov. Domnievam sa, že tie nie je nutné popisovať, keďže sú všeobecne známe. Navyše, táto doba v ráde niekoľkých týždňov je s ohľadom na predchádzajúce dlhodobé zavlhanie muriva nepodstatná. Tento relatívne pomalý, avšak úplne spoľahlivý priebeh nemá žiadna iná injektážna hmota, iba injektážny krém. Myslím si, že toto všetko je už dávno overené a preukázané, a pokiaľ to niekto spochybňuje, je to z dôvodu akýchsi nekalých záujmov, ktoré sa mi nechce širšie rozoberať, keďže by to nebolo pekné čítanie.

Taktiež by som chcel zdôrazniť, že injektážny krém AquaStop Cream nie je hobby produkt, ale injektážny krém, ktorý je vyrábaný v tej najvyššej kvalite (viď https://www.injektaz-muriva-svojpomocne.sk/wp-content/uploads/2019/06/AQS-technicke-posudenie-1-724×1024.jpg?swcfpc=1 a https://www.injektaz-muriva-svojpomocne.sk/wp-content/uploads/2025/06/wta_certifikat.pdf?swcfpc=1). Každodenne ho aplikujú nielen koncoví zákazníci, ale taktiež stovky stavebných a sanačných firiem. Pred cca 14 rokmi sme našli možnosť využitia tejto jednoduchej, avšak neuveriteľne účinnej technológie aj pre tzv. svojpomoc. Navyše tomuto programu stále poskytujeme značnú, niekedy až vysiľujúcu technickú podporu. Niektoré realizačné firmy nám to nemohli odpustiť a zabudnúť, keďže naším systémom sa zainjektovalo svojpomocne už viac ako 100 000 objektov – nutno podotknúť, že úspešne. Ale nakoniec sa drvivá väčšina firiem musela prispôsobiť, keďže to nie je metóda určená len pre tzv. svojpomoc. Vyššie zmienené sa netýka už len ČR, ale aj ďalších krajín EÚ. Boli sme priekopníkmi tejto injektážnej metódy, pretože som si uvedomil, aké výhody predstavuje krémová injektáž oproti injektážam kvapalným a iným nevhodne zvoleným injektážnym metódam, ktoré sa v tom čase masívne používali.

S neochvejným presvedčením sme začali porovnávať rôzne injektážne metódy a dávali sme im správne uplatnenie (napr. tu: [https://www.injektaz-zdiva-svepomoci.cz/wp-content/uploads/2025/09/moje_bydleni_9_2025_injektaz1.pdf]). Toto všetko sa jednoznačne potvrdzovalo v praxi dosiahnutými výsledkami, ale treba tiež spomenúť, že naše úspešné snaženie potvrdil aj plynúci čas. Ospravedlňujem sa, že som poněkud „odbehol“ od témy, ale keďže píšete o účinnosti, nemohol som si tento komentár odpustiť. Systém AquaStop Cream v súčasnej dobe už nie je o skúške, ale o realizácii. Pokiaľ sa niekto chce vydať cestou tzv. svojpomoci, je potrebné si všetko dôkladne naštudovať, k čomu poskytujeme obrovské množstvo informácií, ktoré využívajú v konečnom dôsledku aj realizačné firmy, projekčné kancelárie, študenti a pod. Na trhu nikto taký nie je, teda čo do poskytovania takejto osvety a technickej podpory. Moje tvrdenia nie sú moje ego, ale preukázateľná skutočnosť.

Vráťme sa ale k podstate Vášho dotazu. Po úplnom vsiaknutí injektážneho krému do muriva vzniká ucelená bariéra v celej pôdorysnej ploche zainjektovanej steny, ktorá vzlínajúcu vlhkosť už neprepustí. Stále sa ale pohybujeme v oblasti dožilosti či absencie vodorovnej hydroizolácie pod stenou a vzlínajúcej vlhkosti. Po uplynutí „inkubačnej doby“ až potom nastáva postupné vysychanie muriva, keďže v clone, ale samozrejme aj nad ňou, je vlhkosť už iba zvyšková, nie vlhkosť ešte dotovaná. V tomto momente začína murivo vysychať. Na úplné vyschnutie stien má však vplyv mnoho faktorov, a tak Vám nikto na svete bez ďalších informácií presne nepovie, kedy sa hodnoty znížia na úroveň suchého muriva. Priebeh vysychania sa ale dá odhadovať, napríklad práve meraním, a to nezávisle od toho, či ide o domácnosť alebo prevádzkové a komerčné priestory. Na tieto účely je potrebné si zapožičať či zakúpiť vlhkomer na meranie vlhkosti v murive.

Taktiež záleží na primárnej hodnote, koľko hmotnostnej vlhkosti bolo v momente vykonanej injektáže v murive. Vysychanie však prebieha zvyčajne v rádoch mesiacov. Môj druhý často používaný a tiež pravdivý terminus technicus znie, že „do roka a do dňa“ musí byť murivo suché. Ale neobávajte sa, zvyčajne to prebieha rýchlejšie. Pokiaľ nie je murivo ani po tak dlhej dobe suché, je niečo zle, avšak príčina potom spočíva v niečom inom.

Nielen preto sa odporúča po vykonanom chemickom či mechanickom podrezaní muriva zhotoviť sanačné omietky. Tie síce vysychanie muriva neurýchlia a treba taktiež spomenúť, že bez odstránenia vlastnej príčiny zavlhania muriva samy o sebe z dlhodobého hľadiska nič samozrejme nevyriešia, ako si občas niekto naivne nahovára. Povrchovo však veľmi rýchlo vyschnú a zvyškovú vlhkosť z muriva bez známok povrchového zavlhania difúzne postupne prepustia. Takto sanované miestnosti sa dajú po pár týždňoch už vymaľovať, a teda rýchlejšie užívať už bez vlhkých máp a plesní. Na druhej strane, pokiaľ sa stavebník nikam neponáhľa (tých je ale naozaj menšina), môže sa počkať, kým murivo úplne vyschne, presvedčiť sa o účinnosti, respektíve o svojom prevedení, a potom začať omietacie práce. Druhý postup je pre omietku výhodnejší, ale nie je pri sanačných omietkach nutný. To len na záver. Samozrejmosťou by malo byť častejšie vetranie či iné nútené vysúšanie takýchto sanovaných priestorov.

S priateľským pozdravom, Jiří Schwarz