Dobrý deň, pán Martine,
ďakujem za Vašu otázku. Problematika polosuterenných priestorov, kde je murovanie v priamom kontakte s okolným zeminou a nelze ho odkopať zvonka, je v mojej poradni veľmi bežným témom. Máte úplnú pravdu v tom, že samotná vodorovná injektáž u podlahy v tomto prípade nevyrieši bočnú difúziu vlhkosti z terénu.
V interiéri, kde plánujete keramický obklad, je situácia špecifická. Obklad je nepriepustný a vlhkosť pod ním v podstate „uzavrie“. Aby obklad vplyvom dlhodobého pôsobenia podkladovej vlhkosti nepadal, je potrebné vytvoriť pod ním funkčnú hydroizolačnú bariéru.
Tu je môj technologický rozbor Vašich úvah a odporúčaný postup:
Vodotesný betón na zvislé steny?
Vaša úvaha o vodotesnom betóne ako podklade pre obklad dáva logický zmysel, ale naráža na zásadný problém pri technickom prevedení.
• Vodotesný betón sa veľmi dobre spracúva na vodorovných plochách (betonáž podláh a dosiek), ale nanášať ho na zvislú stenu tak, aby nepadal a vytvoril súvislu vrstvu, je v praxi veľmi ťažké.
• Musel by ste stenu namáhavo šalovat (bedniť) a medzeru medzi bednením a murovaním betonom vyplniť.
• Z tohto dôvodu je oveľa praktickejším a bezpečnejším riešením použitie hydroizolačnej stierky, ktorá sa nanáša priamo na očistenú a opraveného murovanie.
Odporúčaný postup: Injektážny „rám“ a kotevná hydroizolacia
Pre maximálnu spoľahlivosť odporúčam vytvoriť uzavretý izolačný celok, tzv. „orámované okienko“, a zvislú izoláciu mechanicky zabezpečiť:
1. Injektážne oddelenie konštrukcie:
• Vykonáte vodorovnú injektáž systémom AquaStop Cream® u podlahy a druhu linku približne 5 cm nad úrovňou vonkajšieho terénu.
• Tieto linky prepojíte zvislými injektážami po stranách steny. Tým stenu s obkladom nezávisle oddelíte od ostatných konštrukcií, aby sa do nich vlhkosť neprenášala.
2. Zvislá izolácia s mechanickým kotvením (Má „vychytávka“, ktorá sa v praxi osvedčila): Miesto betónu použite bitúmenovú stierku AquaStop Bitumen 2K. Má vynikajúcu chemickú priľnavosť k podkladu, ktorú pod obkladom odporúčam mechanicky ešte „zabezpečiť“:
• Prvá vrstva: Naneste bitúmen a ľahko ho vtlačte do perlianky.
• Mechanické kotvenie: Druhý deň, až stierka stuhne, ju cez perliankú mechanicky prikotvite pomocou krátkych tanierikových hmoždinkiek. Rozostup kotvenia nemusí byť hustý. Hmoždinkiek v tomto prípade nesúžia k prvotného prilepeniu izolície (to zaručuje chemická väzba bitúmenu), ale pôsobia ako trvalý mechanický kotevný prvok do budúcnosti.
• Zvýšenie odolnosti: Týmto spojením v pevnom rastri zásadne zvýšite celkovú mechanickú odolnosť izolície, zvlášť jej pevnosť v ťahu, ale predovšetkým v odtrhu od zdi.
• Druhá vrstva: Hmoždinkiek aj celú plochu pretiahnite druhou vrstvou bitúmenu (celková tl. 4–6 mm) a zubovým hladítkom vytvorte vodorovné jemné zvrásnenie tak, aby ste si nevytlačili príliš hlboké ryhly.
3. Finálny obklad:
• Vnútornú bitúmenovú stierku vytiahnite približne 5–10 cm nad hornú injektážnu linku, aby vzniklo dokonalé napojenie.
• Na zvrásnený bitúmen naneste flexibilné lepidlo, a tak bude mať pripravený podklad na lepenie keramického obkladu.
Tento postup kombinuje chemickú väzbu bitúmenu a mechanické kotvenie, čím vznikne pevná kôra, ktorá spoľahlivo odolá tlaku vlhkosti z negatívnej strany pod obkladom a tiež bráni vzlínajúcej vlhkosti v ďalšom posune či presune. Táto variant sanácie zdi pod úrovňou terénu polosuterénu je vhodná, pokiaľ na stenu nepôsobí tlaková voda, čo u polosuterénu takmer vyluczujem. Tiež by ste musel zaznamenať občasné natekanie vody, o čom sa nezmiňujete.

S priateľským pozdravom,
Jiří Schwarz
Váš poradca pre sanácie murávania

Ukážka kotvenia tanierikových hmoždinkiek prvej hydroizolačnej vrstvy cez perliankú a zvrásnného povrchu v druhej vrstve.

Dobrý deň,

veľmi ďakujem za tak rýchlu odpoveď! Nápad s plastovou sieťkou a hmoždinkami určite využijem, myslím, že taková mechanická opora za pár korún je určite užitočná.
Zároveň asi ešte stenu doplním o plošnú krémovú injektáž, aby som obmedził degradáciu muriva.

Mal by som ešte jednu otázku: Prečo sa má horizontálna injektáž vykonať až nad podlahou? Myslí sa tým nad hydroizolačnou vrstvou podlahy (napríklad podkladný betón) alebo nad finálnou vrstvou, na ktorú sa pokládá krytina? Radšej by som steny izoloval už pod úrovňou krytiny tak, aby bola viditeľná stena určite suchá. Alebo je tam nejaký dôvod, ktorý nevidím? Zdá sa mi najrozumnejšie horizontálnu injektáž vykonať čo najnižšie (tu sa mi jedná už o stenu, ktorá nie je pod úrovňou terénu).

Ešte raz veľmi ďakujem a želám pekný deň.
S pozdravom
Martin

Dobrý deň, pane Martine,
nadväzujem na Vašu druhú otázku týkajúcu sa výškovej polohy injektážnej línie. Vaša úvaha vykonať injektáž čo najnižšie je logická, no v praxi musí byť dodržané prísne výškové pravidlá, aby sa nedostavil nežiadúci efekt tzv. premostenia vlhkosti. Tieto pravidlá sú univerzálne a platia tak pre krémovú injektáž, ako aj pre mechanické metódy.
Mám pre Vás jedno svoje súkromné, možno trochu úsmeváalej, no rokmi preverené pravidlo, ktorému pracovne hovorím „Schwarzovo pravidlo vnútorného dialógu“: Pred tým, ako sa pustíte do vŕtania muriva, skúste sa na tú stenu podívať a položte si jednu jednoduchú otázku:
„Čo sa nachádza presne na tomto mieste budúcej injektáže na druhej strane steny?“
Ak si odpoviedate, že je tam vzduch/miestnosť (ste nad terénom) alebo už izolovaná podlaha, premostenie vlhkosti sa samozrejme nemôže dostaviť a zvolená výška je správna. Ak by tam však bola vlhká pôda, zásyp podlahy apod. nad úrovňou Vášho vrtu, clona síce vo murive tiež spoľahlivo vznikne a bude funkčná, ale vlhkosť ju z druhej strany jednoducho „premostí“ nad ňou z bočného smeru. Výsledok sanácie by potom bol znehodnotený, hoci clona ako taká svoju funkciu bariéry spĺňa.
1. Situácia, keď podlahy nie sú vybúrané (napríklad u vnútorných stien)
V prípade, že v miestnosti zostávajú stávajúce podlahy, výška injektáže je v podstate daná ich úrovňou.
• Technické obmedzenie v interiéri: Pri vŕtaní z vnútornej strany nás limituje telo vŕtačky. Bežnou SDS vŕtačkou možno vrtiť vodorovne celkom pohodlne najnižšie v rozsahu 4–5 cm nad podlahou. U vnútorných deliacich stien, kde podlahy nevybúrate, vás stávajúca podlaha nižšie ani nepustí, čo však neznamená, že sanácia vnútorných stien nebude úspešná.
• Vŕtanie z exteriéru: Ak je vonkajší terén nižšie ako vnútorná podlaha a tento úsek je nepodsklepený, technické obmedzenie vŕtačky odpadá. V takomto prípade môžete vrtiť tesne nad nulou vnútornej podlahy. Tým získate istotu, že spodný okraj vznikajúcej clony zasiahne ešte nižšie, do vrstvenia podlahy pod nulovú úroveň. Pozor: Nikdy však nesmieť vrtiť pod úroveň vnútornej podlahy, ak nepoznáte jej skladbu a najmä stav a výšku hydroizolácií, inak hrozí premostenie vlhkosti.
• Fyzika a chémia šírenia kréma: Aktívne látky sa šíria z miesta vrtu všetkými smermi. Krém po aplikácií bežne nasýti murivo minimálne o ďalších 6–8 cm aj smerom nadol pod úroveň vrtu. Clona sa teda spoľahlivo vytvorí aj pod úrovňou samotných vrtov, takže viditeľné murivo bude už od nuly podlahy suché.
2. Situácia pri vybúraných podlahách (Váš prípad)
Ak robíte nové podlahy, je výhodnejšie vrtiť už nad novým podkladovým betonom, nie úrovňou budúcej finálnej nuly podlahy, ale stále v súlade s vyššie uvedenými výškovými pravidlami.
• Väzba na hydroizolačnú vaňu: Injektáž vykonajte približne 5 cm nad podkladovým betonom. Tým získate priestor na vytaženie novej vodorovnej izolácií podlahy na zvislú stenu a jej tesné napojenie na injektážnu líniu.
3. Tip na napojenie týchto dvoch hydroizolácií
Na plochu podlahy sú praktickejšie asfaltové pásy. Na zvislé vytaženie na stenu a napojenie cez injektážnu líniu je však oveľa výhodnejšia dvojzložková hydroizolačná stierka AquaStop Bitumen 2K®. Tá vytvorí bezešvý spoj a na zvislom murive sa drží aj v detailoch oveľa lepšie ako asfaltový pás.
Zhrnutie: Vrtiť čo najnižšie k podlahe je správne, no musíte si pri tom predstaviť, alebo si nakresliť rezy sanovanej časti objektu, aby vlhkosť nemala cestu Vašu novú bariéru „premostiť“.
S priateľským pozdravom,
Jiří Schwarz – konateľ spoločnosti

Príklad spoľahlivého napojenia hydroizolačnej vane na chemické podrezávky: https://www.injektaz-zdiva-svepomoci.cz/poradna-sanace-vlhkeho-zdiva/dotaz/sanacni-postupy-a-skladba-u-rd