Dobrý deň, pán Martin,
ďakujem za Vašu otázku. Problematika polosuterénnych priestorov, kde je murivo v priamom kontakte s okolitou zeminou a nedá sa odkopať zvonku, je v mojej poradni veľmi častou témou. Máte úplnú pravdu v tom, že samotná vodorovná injektáž pri podlahe v tomto prípade nevyrieši bočné dotovanie vlhkosťou z terénu.

V interiéri, kde plánujete keramický obklad, je situácia špecifická. Obklad je nepriedušný a vlhkosť pod ním v podstate „uzatvorí“. Aby obklad vplyvom dlhodobého pôsobenia podkladovej vlhkosti neodpadával, je nutné vytvoriť pod ním funkčnú hydroizolačnú bariéru.

Tu je moj technologický rozbor Vašich úvah a odporúčaný postup:

Vodotesný betón na zvislé steny?
Vaša úvaha o vodotesnom betóne ako podklade pod obklad dáva logický zmysel, ale naráža na zásadný problém pri technickom vyhotovení.

Vodotesný betón sa veľmi dobre spracováva na vodorovných plochách (betonáže podláh a dosiek), ale nanášať ho na zvislú stenu tak, aby neodpadával a vytvoril súvislú vrstvu, je v praxi veľmi náročné.

Museli by ste stenu pracne šalovať (debniť) a medzeru medzi debnením a murivom vyplniť betónom.

Z tohto dôvodu je oveľa praktickejším a istejším riešením použitie hydroizolačnej stierky, ktorá sa nanáša priamo na očistené a vyspravené murivo.

Odporúčaný postup: Injektážny „rám“ a kotvená hydroizolácia
Pre maximálnu spoľahlivosť odporúčam vytvoriť uzatvorený izolačný celok, tzv. „orámované okienko“, a zvislú izoláciu mechanicky poistiť:

Injektážne oddelenie konštrukcie:

Vykonáte vodorovnú injektáž systémom AquaStop Cream® pri podlahe a druhú líniu cca 5 cm nad úrovňou vonkajšieho terénu.

Tieto línie prepojíte zvislými injektážami po stranách steny. Tým stenu s obkladom nezávisle oddelíte od ďalších konštrukcií, aby sa do nich vlhkosť neprenášala.

Zvislá izolácia s mechanickým kotvením (Moja „vychytávka“, ktorá sa v praxi osvedčila):
Namiesto betónu použite bitúmenovú stierku AquaStop Bitumen 2K. Má vynikajúcu chemickú priľnavosť k podkladu, ktorú pod obkladom odporúčam mechanicky ešte „poistiť“:

Prvá vrstva: Naneste bitúmen a ľahko doň vtlačte perlinku.

Mechanické kotvenie: Na druhý deň, keď stierka utuhne, ju cez perlinku mechanicky prikotvite pomocou krátkych tanierových hmoždiniek. Raster kotvenia nemusí byť hustý. Hmoždinky v tomto prípade neslúžia na prvotné prichytenie izolácie (to zaisťuje chemická väzba bitúmenu), ale pôsobia ako trvalý mechanický kotevný prvok do budúcnosti.

Zvýšenie odolnosti: Týmto spojením v pevnom rastri zásadne zvýšite celkovú mechanickú odolnosť izolácie, najmä jej pevnosť v ťahu, ale predovšetkým v odtrhu od steny.

Druhá vrstva: Hmoždinky aj celú plochu pretiahnite druhou vrstvou bitúmenu (celková hrúbka 4–6 mm) a zubovým hladidlom vytvorte vodorovné jemné zvlnenie tak, aby ste si nevytlačili príliš hlboké ryhy.

Finálny obklad:

Vnútornú bitúmenovú stierku vytiahnite cca 5–10 cm nad hornú injektážnu líniu, aby vzniklo dokonalé napojenie.

Na zvlnený bitúmen naneste flexibilné lepidlo, a tak budete mať pripravený podklad na lepenie keramického obkladu.

Tento postup kombinuje chemickú väzbu bitúmenu a mechanické kotvenie, čím vznikne pevná krusta, ktorá spoľahlivo odolá tlaku vlhkosti z negatívnej strany pod obkladom a taktiež zamedzí vzlínajúcej vlhkosti v ďalšom posune či presune. Táto varianta sanácie steny pod úrovňou terénu polosuterénu je vhodná, ak na stenu nepôsobí tlaková voda, čo pri polosuteréne takmer vylučujem. Taktiež by ste museli zaznamenať občasné zatekanie vody, o čom sa nezmieňujete.

S priateľským pozdravom,

Jiří Schwarz

Váš poradca pre sanácie muriva

Ukážka: Kotvenie prvej hydroizolačnej vrstvy tanierovými hmoždinkami cez perlinku a zvlnený povrch v druhej vrstve.

Dobrý deň,
veľmi pekne ďakujem za takúto rýchlu odpoveď! Nápad s perlinkou a hmoždinkami určite využijem, myslím, že takáto mechanická opora za pár korún je určite na úžitok.
Zároveň asi ešte stenu doplním o plošnú krémovú injektáž, aby som obmedzil degradáciu muriva.

Mal by som ešte jednu otázku: Prečo sa má horizontálna injektáž vykonávať až nad podlahou? Je to myslené nad hydroizolačnou vrstvou podlahy (napr. podkladový betón) alebo nad finálnou vrstvou, na ktorú sa ukladá krytina? Radšej by som steny izoloval už pod úrovňou krytiny tak, aby viditeľná stena bola určite suchá. Alebo je tam nejaký dôvod, ktorý nevidím? Pripadá mi najrozumnejšie horizontálnu injektáž vykonať čo najnižšie (tu sa mi jedná už o stenu, ktorá nie je pod úrovňou terénu).

Ešte raz veľmi pekne ďakujem a prajem pekný deň.
S pozdravom
Martin

Dobrý deň, pán Martin,
nadväzujem na Vašu druhú otázku ohľadom výškového umiestnenia injektážnej línie. Vaša úvaha vykonať injektáž čo najnižšie je logická, ale v praxi musí dodržať prísne výškové pravidlá, aby sa nedostavil nežiaduci efekt tzv. premostenia vlhkosti. Tieto pravidlá sú univerzálne a platia tak pre krémovú injektáž, ako aj pre mechanické metódy.

Mám pre Vás jednu svoju súkromnú, možno trochu úsmevnú, ale rokmi preverenú pomôcku, ktorej pracovne hovorím „Schwarzovo pravidlo vnútorného dialógu“: Než sa pustíte do vŕtania muriva, skúste sa na tú stenu pozrieť a položiť si jednu prostú otázku:
„Čo sa nachádza presne na tomto mieste budúcej injektáže z druhej strany steny?“

Ak si odpoviete, že je tam vzduch/miestnosť (ste nad terénom) alebo už zaizolovaná podlaha, k premosteniu vlhkosti samozrejme dôjsť nemôže a zvolená výška je správna. Ak by tam však bola vlhká zemina, zásyp podlahy a pod. nad úrovňou Vášho vrtu, clona síce v murive tiež spoľahlivo vznikne a bude funkčná, ale vlhkosť ju z druhej strany jednoducho „premostí“ nad ňou z bočného smeru. Výsledok sanácie by potom bol znehodnotený, hoci clona ako taká svoju funkciu bariéry plní.

1. Situácia, keď podlahy nie sú vybúrané (napr. pri vnútorných stenách)
V prípade, že v miestnosti zostávajú existujúce podlahy, výška injektáže je v podstate daná ich úrovňou.

Technické obmedzenie v interiéri: Pri vŕtaní z vnútornej strany nás limituje telo vŕtačky. Bežnou SDS vŕtačkou sa dá vodorovne vŕtať celkom pohodlne najnižšie v rozmedzí 4–5 cm nad podlahou. Pri vnútorných deliacich stenách, kde podlahy neburate, Vás existujúca podlaha nižšie ani nepustí, čo však neznamená, že sanácia vnútorných stien nebude úspešná.

Vŕtanie z exteriéru: Ak je vonkajší terén nižšie než vnútorná podlaha a tento úsek je nepodpivničený, technické obmedzenie vŕtačky odpadá. V takom prípade môžete vŕtať tesne nad nulou vnútornej podlahy. Tým získate istotu, že spodný okraj vznikajúcej clony zasiahne ešte nižšie, do súvrstvia podlahy pod nulovou úrovňou. Pozor: Nikdy však nesmiete vŕtať pod úroveň vnútornej podlahy, ak nepoznáte jej skladbu a najmä stav a výšku hydroizolácie, inak hrozí premostenie vlhkosti.

Fyzika a chémia šírenia krému: Aktívne látky sa šíria z miesta vrtu všetkými smermi. Krém po aplikácii bežne presýti murivo minimálne o ďalších 6–8 cm aj smerom nadol pod úroveň vrtu. Clona sa teda spoľahlivo vytvorí aj pod úrovňou samotných vrtov, takže viditeľné murivo bude už od nuly podlahy suché.

2. Situácia pri vybúraných podlahách (Váš prípad)
Ak robíte nové podlahy, je výhodnejšie vŕtať už nad novým podkladovým betónom, nie vo výške budúcej finálnej nuly podlahy, ale stále za vyššie uvedených výškových pravidiel.

Väzba na hydroizolačnú vaňu: Injektáž vykonajte cca 5 cm nad podkladovým betónom. Tým získate priestor na vytiahnutie novej vodorovnej izolácie podlahy na zvislú stenu a jej tesné napojenie na injektážnu líniu.

3. Tip pre napojenie týchto dvoch hydroizolácií
Na plochu podlahy sú praktickejšie asfaltové pásy. Pre svislé vytiahnutie na stenu a napojenie cez injektážnu líniu je však oveľa výhodnejšia dvojzložková hydroizolačná stierka AquaStop Bitumen 2K®. Tá vytvorí bezšvový spoj a na zvislom murive drží aj v detailoch oveľa lepšie ako asfaltový pás.

Zhrnutie: Vŕtať čo najnižšie k podlahe je správne, ale musíte si pritom vizualizovať, alebo si nakresliť rezy sanovanej časti objektu, že tam vlhkosť nemá kadiaľ Vašu novú bariéru „premostiť“.

S priateľským pozdravom,

Jiří Schwarz – konateľ spoločnosti

Ukážka: Spoľahlivé napojenie hydroizolačnej vane na chemické podrezanie: https://www.injektaz-muriva-svojpomocne.sk/poradna-temp/dotaz/sanacne-postupy-pri-omietani-a-skladba-podlahy-pri-rd-1