Dobrý deň, pán Schwarz,

predovšetkým Vám ďakujem za Vašu poradňu, je to vynikajúci zdroj inšpirácie a informácií. Prečítal som toho naozaj veľa a získal som pomerne dobrú predstavu, ako sa vyporiadať s naším problémom, napriek tomu by som veľmi ocenil Vaše rady pre náš konkrétny prípad. Skúsim stručne popísať, aké práce už na dome prebehli a čo je v pláne teraz.

Ide o hospodársku usadlosť niekedy z prelomu 19. a 20. storočia. Dom nie je podpivničený, základy sú kamenné, na nich sokel, taktiež kamenný, v obytných častiach z vnútornej strany dorovnaný tehlami. Hydroizolácia nulová. Úroveň vnútorných podláh je takmer všade nad terénom, takže otázka vlhkosti je pomerne dobre riešiteľná, s výnimkou jednej steny, kde je ulička medzi naším a susedným domom a tam sa terén postupne dvíha – čiastočne aj kvôli historickým opravám strechy, keď sa evidentne hádzal nepotrebný materiál do medzery medzi domami.

Robíme o niečo rozsiahlejšiu rekonštrukciu a nechcem nič nechať na náhodu. V prvej časti sme zatiaľ postupovali tak, že sa vykopali vnútorné podlahy, vylial sa armovaný podkladový betón, zhotovili sa dve línie injektáže z vnútornej strany (cca 5 cm nad sebou, striedavo, tak ako odporúčate pre zmiešané murivo). Zátky, ktoré sú vidieť na fotkách, sú ešte poistený roh vŕtaním z vonkajšej strany. Následne sa na podkladový betón navarili plošne asfaltové pásy a tie sa potom Vašou bitúmenovou stierkou pretiahli nad úroveň injektážnych línií. Následne išla tepelná izolácia a vrstva anhydritu s podlahovým kúrením. Všetko, zdá sa, funguje výborne.

Teraz prišla na rad ďalšia časť domu, kde sa už vnútorné podlahy ponárajú pod úroveň terénu a už je teda nevyhnutné riešiť súčasne aj zvislú hydroizoláciu zvonku. Pravdepodobne si to necháme zhotoviť firmou, ak nájdeme nejakú spoľahlivú v okolí, ale rád by som poznal Váš názor, pre kontrolu…

Dĺžka tej steny v uličke je cca 40 metrov. Terén sa postupne dvíha a kúsok za polovicou domu zasa klesá. Vzhľadom na to, že v zadnej časti nie je vodu kam odvádzať, prerobil bých to celé tak, aby bol spád až odzadu k tej prednej časti domu, kde nejakých 10 metrov pred domom je pomerne veľká priehlbina, bývalý rybníček, kam je možné vodu pustiť. Na základe Vašej poradne a niektorých ďalších zdrojov by som postupoval nasledovne:

1. Odkopať terén do spádu odzadu až dopredu. Pri spáde 1 % by to vychádzkovo vychádzalo pomerne bez problémov, ale napriek tomu bude časť steny v zadnej časti stále pod terénom.

2. Pozdĺž základov kopať až do hĺbky základovej škáry, stenu v rámci možností očistiť od hliny a neporiadku.

3. Zrovnať stenu aj základy. Buď to „poberie“ univerzálna malta, prípadně s úlomkami tehál a pod., ale skôr sa bojím toho, že tam bude toľko nepravidelných a vyčnievajúcich kameňov, že sa bude musieť urobiť debnenie (šalovanie) a vyliať to riedkym betónom.

4. Zhotoviť hydroizoláciu, aspoň cca 30 cm nad úroveň terénu, či už pásmi alebo bitúmenom, to sa asi rozhodne v priebehu prác…

5. Priložiť tepelnú izoláciu XPS k základom, asi aj na soklovú časť, minimálne kúsok nad úroveň terénu.

6. Nopovú fóliu, nopy od steny, iba ako ochranu, a výkop zasypať ílovitou zeminou.

7. Doprostred medzi domy uložiť betónové žľaby a medzi žľabom a stenami vybetónovať so spádom od domu do žľabov.

Samozrejme, synchronizovať práce tak, aby pri zhotovovaní injektáže z vnútornej časti nedošlo k poškodeniu zvislej izolácie na vonkajšej strane…

A teraz body, pri ktorých si nie som istý:

1. Je nutné kopať až do hĺbky základovej škáry? Nebolo by dostatočné dostať sa výkopom napríklad 20–30 cm pod úroveň podkladového betónu, a teda aj pod úroveň vodorovnej hydroizolačnej clony? A ešte jedna podotázka: Je z hľadiska statiky bezpečné takto odhaliť základy až po základovú škáru po nejakých väčších častiach?

2. Má zmysel použiť XPS ako tepelnú izoláciu, keď celý dom nie je zateplený? Ak sa dom vôbec bude zatepľovať, určite to nebude v najbližších rokoch, ale zatiaľ celkovo nie som presvedčený o výhodách obloženia starého domu polystyrénom. Zateplením soklovej časti by tak vznikol trochu nevzhľadný detail zakončený nejakou plechovou odkvapovou lištou, ale ak to bude mať nejaký prínos, dalo by sa to akceptovať.

3. Zhotoviť pri päte základov drenáž? Ja sa prikláňam skôr k variantu bez drenáže. Mám obavu, vzhľadom na vyššiu spodnú vodu, absenciu odkvapov na susednom dome a pod., aby sme drenážou vodu k základom naopak nepriviedli. Myslím si, že keby sa na zasypanie výkopu použila pôvodná ílovitá zemina, tá by sama osebe veľa vody k domu nepustila, v kombinácii s vybetónovaním spádu by to mohlo byť dostatočné.

4. Zasypať do výkopu KG potrubie na odvádzanie vody z odkvapov, alebo pustiť vodu z odkvapov žľabmi po povrchu?

Vopred mnohokrát ďakujem za Váš čas. Chápem, že sa nedá jednoznačne poradiť „od stola“ bez presnej znalosti konkrétnych podmienok, ale aj tak pri Vašich skúsenostiach určite poradíte.

S pozdravom, J. Vrba

Dobrý deň, pán Schwarz,
mám na Vás prosbu a otázku k možnému vykonaniu krémovej injektáže. Kúpil som dom zo 70. rokov minulého storočia, pôvodní majitelia ho pred 2 rokmi kompletne zrekonštruovali, a to vrátane suterénu. Avšak po 2 rokoch je vidieť, že na nových omietkach je vlhkosť a tiež pleseň (podľa fotky vzlínajúca – asi teda od základových pásov – kde sa izolácia nerobila). Dom je situovaný v miernom svahu a najväčší problém je na severnej stene, ktorá je do svahu a studená. Povoľní majitelia urobili vonkajšiu drenáž až na pätu suterénu domu, ďalej nopovka a zásyp zo štrku (bohužiaľ, bitúmenovú izoláciu neurobili). Základ obvodového múru v suteréne je kamenný, s hrúbkou 60 cm (viď foto), len neviem, čo je to za kameň – opuka ani pieskovec to podľa môjho názoru nie je. A moja otázka znie, či môžem vykonať z vnútornej strany suterénu krémovú injektáž kamenného obvodového múru a priečok v suteréne pri podlahe, keď je urobená vonkajšia drenáž domu? Alebo aký prípadný postup by ste volili Vy?
Veľmi pekne ďakujem vopred za akúkoľvek odpoveď.
S pozdravom
Martin K…
Havlíčkův Brod