Dobrý deň, pane Reindle,
najprv sa ospravedlňujem za meškanie s odpoveďou na Váš e-mail, otázok chodí naozaj značné množstvo. Ale k veci.

Najprv zásadné upresnenie ku kalkulačke a hĺbke vrtov. Ak je prístavba súčasťou celkovej hrúbky steny 70 cm, nedoporučujem injektovať iba 60 cm a na túto hrúbku robiť aj výpočet spotreby. Hydroizolačná clona musí vzniknúť v celej hrúbke obvodovej steny, inak by mohla neošetrená časť murivo premosťovať vlhkosť. Hĺbka vrtov sa robí na hrúbku steny s skrátením maximálne o cca 30–40 mm, nie o 10 cm. S tým skrátením kalkulačka počíta. Zadajte teda do kalkulačky 70 cm a spotrebu si na túto hrúbku prepočítajte.
Ešte k samotným rozmerom, pretože z nich vyplýva aj spôsob vyvedenia. Prístavba na štvrtku tehly, teda na štorc, má 65 mm. Šesťdesiat centimetrov plus 6,5 cm dá 66,5 cm a zvyšujúce sa zhruba tri centimetre veľmi pravdepodobne pripadajú na vnútornú a vonkajšiu omietku, ak ste hrúbku meraný vrátane nich. Tým sa rozmer uzaviera a na vzdušnú medzeru neostáva miesto. Ostatne prevežtraná medzera sa robí zámerne a v hrúbke aspoň 50 mm a viac, a prístavba je vždy limitovaná rovnosťou pôvodnej steny, ktorá pri tehlovom murive nikdy dokonale rovná nie — prípadný drobný rozdiel preto pravdepodobne vyrovnáva spojovacia malta, nie dutina.

Teraz k jednej veci, ktorá ma na Vašom popise napadá. Píšete, že sa solné výkvety a odlupovanie prejavujú iba na fasáde. Keby vodorovná hydroizolácia pod celou stenou chýbala či bola dožitá, s vysokou pravdepodobnosťou by sa vlhkostné mapy objavovali aj na vnútornej strane, teda aj na prístavbe. To, že sa na vnútornej strane problém neprejavuje, mi napovídá, že prístavba mohla byť priznaná účelovo, práve na zakrytie problému vlhnúcej steny. Môže byť založená na hydroizolácii — teda pod prvým radom tehál prístavby by mohol byť hydroizolačný pás, a preto do nej vlhkosť od základov nevzlína. To by celkom logicky vysvetľovalo, prečo je vnútorná strana bez máp a výkvétov, zatiaľ čo pôvodná nosná zeď, ktorá funkčnú hydroizoláciu nemá, „vyťahuje“ vlhkosť so soľami na vonkajšiu fasádu.
I keby tam ale hydroizolačný pás skutočne bol a bol v poriadku, do injektáže by som prístavbu napriek tomu zahrnul tak ako tak. Takýto pás totiž chráni prístavbu iba proti vzlínaniu odspodu, nijako ale nerieši zvislý styk s pôvodnou neizolovanou obvodovou stenou, ktorý do nejakej miery nemôžeme vylúčiť. A pretože medzi oboma konštrukciami veľmi pravdepodobne nie je medzera, ale plošný kontakt — či už cez spojovacia maltu, alebo prízdením na doraz — musí injektážna clona byť vyrobená celou hrúbkou 70 cm, teda vrátane prístavby.
Odporúčaný postup
Stenu injektujte z vonkajšej strany. Fasáda je poškodená a omietky sa stejne budú robiť nové, takže vŕtanie zvonka ničomu nevadí. Naopak z vnútornej strany prístavba skrýva výšky vodorovných spár pôvodnej steny. Využijte priebežnú maltovú spáru čo najbližšie k úrovni vnútornej podlahy — výšku nuly podlahy si prenesieť na vonkajšiu stranu steny. Injektáž do priebežnej spáry je pri tehlovom murive vždy výhodou.
Vŕtajte priamo v celej hrúbke, so skrátením 30–40 mm od vnútorného líca, a celý profil zainjektujte naraz. Jediné, na čo pri vŕtaní dávajte pozor: keby ste približne v hĺbke 60 cm cítili výrazný „skok“ do dutiny, čo je ale veľmi nepravdepodobné, znamenalo by to, že prístavba od steny naozaj odsadená je. V takomto prípade mi napíšte a postup by sme upravili.

Voľba aplikačného zariadenia
U tejto hrúbky steny jednoznačne injektážna pumpa s plnidlom 950 mm. Injektážna pištoľ s tubičkou 600 mm by Vám na vrty hlboké cez 65 cm nestačila, bolo by to na hranici požadovanej hĺbky — plnidlo sa musí zasunúť až do zadnej časti vrtu a vrt sa plní pri jeho plynulom vytahovaní. Nami dodávaná injektážna pumpa je navyše pri tejto spotrebe výrazne pohodlnejšia, plnenie je plynulé a tlaková nádoba má dostatočný obsah. Pripomínam, že pri krémovej injektáži nejde o tlak, ale o cit v plynulosti plnenia vrtov.

Oprava fasády po injektáži
Zasolený štuk a poškodené vrstvy odstráňte s dostatočným presahom nad horný okraj viditeľného poškodenia. Na očistenú murivosť aplikujte protisolný náter AquaSalt Stop, ktorý ochráni novú omietku pred kontamináciou soľami putujúcimi so zvyskovou vlhkosťou — pri jeho použití nemusí byť technologická pauza medzi injektážou a omietaním nijako dlhá. Následne použijte omietku sanačnú, teda priedušnú, a fasádu ukončite farbou silikátovou či silikonovou, nie bežnou fasádnou farbou s vyšším difúznym odporom.
S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz