Dobrý deň,
podľa Vášho opisu sa odvŕtaný materiál vplyvom vysokej vlhkosti mení na kašovitú hmotu, ktorá sa lepi na špirálový drážky vrták a postupne ich zapĺňa. Odporúčam predovšetkým menej tlačiť na vŕtačku a vrták počas vŕtania často vyťahovať, aby sa odvŕtaný materiál priebežne odvádzal z otvoru.

Špička vrták odvŕta materiál, zatiaľ čo špirála odvádzajú odvŕtaný materiál von. U veľmi mokrého zdiva sa však táto kašovitá hmota začne na špirále lepliť, až kým jej drážky natoľko zanáša, že prestane materiál dostatočne odvádať. Ten sa potom vo vrte hromadí a zhuťuje medzi vrtákom a stenou otvoru, takže sa vŕtačka začne ľudovo povedané „dusiť“. V zadnej časti hlbokého vrtu sa tento problém prejavuje výraznejšie. Vašou opisovanú „zátku“ by som teda podľa popisu vysvetľoval práve týmto dočasným zhuťovaním mokrého odvŕtaného materiálu pri vŕtaní.

Ak je špirála takto zanášaná, vrták vytiahnite a pri jeho otáčaní sa zapnutým príklepom špičkou len ľahko poklepkajte o pevný povrch, napríklad o exponované zdivo na mieste, ktoré sa bude následne opravovať a omietať. Nejde o vŕtanie ďalšieho otvoru ani o prudké nárazy vrták do steny. Stačí naozaj ľahké, krátke poklepnutie, pri ktorom sa príklep na okamih oprie o podklad. Tento údernos spolu s odstredivou silou otáčajúceho sa vrták odhodí nalepený materiál zo špirály, takže býva vrták takmer čistý a môžete okamžite pokračovať. U veľmi mokrého zdiva býva potrebné to opakovať aj niekoľkokrát počas jedného vrtu. Základom je ale stále menší pritlak, aby sa špirála nezahltila tak rýchlo.

Význam má tiež prevedenie vrták. Pre odvádzanie materiálu je dôležitý nielen vrch, ale aj tvar, stúpanie a hĺbka drážok špirály. Neviem, aký vrták používate, ale na tieto podmienky odporúčame predovšetkým dvojbriťové vrtáky Heller, ktorých špirála sa nám pri vŕtaní takto mokrého zdiva dlhodobejšie osvedčila. Práve praktické skúsenosti sú dôvodom, prečo tieto vrtáky ponúkame. Viac brítov nemusí byť v týchto podmienkach výhodou. Ani vhodný vrták však nemusí potrebu občasného vyťahovania a poklepávania úplne odstrániť. Ide teda o komplikáciu, ktorú možno zvládnuť postupným vŕtaním, menším pritlakom a priebežným poklepávaním vrták. Opačný extrém, teda veľmi tvrdé zdivo, môže byť z hľadiska vŕtania ešte náročnejší.

Samotná vysoká vlhkosť zdiva už pre injektážny krém AquaStop Cream nepredstavuje problém. Z vlastnej realizačnej praxe môžem povedať, že práve u takto premokaných zdí je krásne pozorovať, ako po správne realizovanej injektáži proti vzlínajúcej vlhkosti postupne vysychajú. Tam je rozdiel najmarkantnejší: zo steny, z ktorej pri vŕtaní odvádzate mokrú kašovitú hmotu, sa postupne stáva suché zdivo. Ak sa medzitým neomietne, je premena dobre viditeľná aj na zesvietení tehál a maltových spár. Vysychanie samozrejme trvá rad mesiacov, podľa podmienok aj dlhšie, ale práve tento výrazný rozdiel medzi počiatočným a výsledným stavom názorne ukazuje účinnosť celej technológie.

S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz