Dobrý deň,
na túto tému sme mnohokrát odpovedal a tak Vám tu vkladám link na obdobnú otázku a moju odpoveď, ktorá je odpoveďou aj na Vašu otázku, najmä jej dolnú časť….

steny nie je nutné vlhčiť. Pokiaľ sú Vaše steny v tejto dobe vizuálne suché, vôbec to neznamená, že neobsahujú zvýšenú vlhkosť. Podľa informácií, ktoré ste mi poskytli, som presvedčený, že keby sa vykonalo hĺbkové meranie vlhkosti, napr. mikrovlnnou metódou MOIST, alebo by sa odobrala vzorka zo steny av laboratóriu by sa vykonalo zmeranie hmotnostného obsahu vody, veľmi pravdepodobne by záver znel, že Vaše steny sú nadlimitne vlhké. Tiež je potrebné zdôrazniť, že injektážny krém AquaStop Cream sa šíri/disperguje vo všetkých poréznych, ale aj v úplne suchých stavebných materiáloch. Je však pravda, že vlhkosť v murive je pre dispergáciu aktívnych látok silanového krému predsa len priaznivejším faktorom, rovnako ako aj vyššia pórovitosť a vyššia teplota pri aplikácii. Tieto faktory urýchľujú proces vzniku hydrofobizácie v murive. Píšem to tiež preto, aby nevznikol dojem, že injektážny krém AquaStop Cream sa vsakuje do okolia vrtov jedine v prípade, keď je stena mokrá, vysoko porézna a realizácia musí prebiehať napríklad iba v letnom období. Poréznosť materiálu nezmeníme, ale tá nám zásadne nevadí, pretože, kadiaľ kapilárne vzlína vlhkosť, tam sa s úplnou istotou aktívnej látky injektážneho krému skôr či neskôr tiež vsiaknu. Teploty v priebehu vlastnej injektáže si postrážime tak, aby v čase realizácie pri obvodových múroch a potom aspoň v nasledujúcich 14 dňoch po nej neklesli razantne pod bod mrazu. Percentuálnu vlhkosť v mieste línie vrtov ovplyvniť môžeme. V prípade suchého muriva postačia vrty zľahka zvlhčiť vodou, alebo použiť AquaStop Cream Inject Activator. Tým vytvoríme priaznivejšie prostredie pre „naštartovanie“ hydrofobizácie. Po vyprázdnení vrtov od injektážneho krému vznikne ucelený hydroizolačný blok, ktorý zamedzí vlhkosti vo vzlínaní.
Tým sme sa trochu šírejšie dostali k Vašej ďalšej otázke, teda k tomu, čo s prázdnymi vrtmi. Bežne sa s nimi už nič nerobí, a to ani v prípade, že prácu vykonávajú realizačné firmy. Ani v projektoch pri navrhnutí krémovej injektáže muriva nič také spravidla nenájdete. Krémová injektáž muriva totiž vzhľadom na stavbu predstavuje najmenej invazívnu metódu. Vyprázdnený vrt vlhkosť prenášať samozrejme nemôže, okolie je vodoodpudivé, a tak injektážna línia spoľahlivo plní svoju rolu. Nová omietka vrty zakryje av prípade zatesnenia vrtu polystyrénovou zátkou pri obvodovej stene nad terénom, a to v zimnom období, tepelné mosty v mieste vrtov vznikať nemôžu. Vaša obava, že mikroinjektážou muriva môže dôjsť k porušeniu statiky stavby, nie je opodstatnená, pretože nebol zaznamenaný žiadny podobný prípad. Teda ja o ňom neviem a som v odbore viac ako 30 rokov. Technológia mikroinjektáže, ako sa nazýval tento postup navŕtania muriva v 90. rokoch minulého storočia, predstavovala injektáž muriva proti vzlínajúcej vlhkosti málo účinnými kvapalnými mikroemulziami či úplne neúčinnými polyuretánmi. Tiež sa ale múry vŕtali vrtáky s priemerom 12 – 16 mm v osových vzdialenostiach 100 – 120 mm a tiež na celú hĺbku muriva, ale pri kvapalných mikroemulziách z pochopiteľných dôvodov zošikma, takže vrty boli ešte dlhšie ako vrty vodorovné. Šikmé súbežné navŕtanie múru je predsa len zo statického hľadiska určite invazívnejšie ako vŕtanie vodorovné. Neúčinné injektáže muriva boli vykonávané pri všetkých typoch stavieb vo všetkých bežne použitých materiáloch a vrty neboli a dodnes nie sú ničím vyplnené. Neúčinná polyuretánová injektážna technológia na zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti dokonca ani neumožňovala dodatočnú výplň, pretože polyuretán, ktorý zostal vo vrte, by sa musel odvŕtavať, čo nebolo a dodnes nie je výrobcovi v technologickom postupe uvedené. Nikoho by to však ani nenapadlo. Injektážny proces tak bol týmto ukončený. Mäkká polyuretánová hubovitá pena vo vrte je samozrejme z hľadiska spevnenia stien, a teda stavby nulová. Odhadujem, že takto injektovaných stavieb sú len v Českej republike desaťtisíce, možno státisíce, a nič sa so statikou domov nedeje. Píšem to preto, aby ste si urobili vlastný názor, či je nutné vrty vyplňovať maltou, alebo nie. V konečnom dôsledku sa bude jednať o Vaše rozhodnutie, pretože len zhotoviteľ je zodpovedný za svoje počínanie, a ja rozhodne nebudem bagatelizovať riziká statiky domov. Myslím si však, že riziko ohrozenia statiky domov pri odvlhčovaní spodnej stavby súvisí najmä s výkopovými prácami okolo základov stavby, odbúravaním nosných múrov a ich murovaním a inými razantnejšími stavebnými zásahmi.
Pokiaľ však stavba nie je v dobrom stavebno technickom, teda statickom stave, pred akýmkoľvek stavebným zásahom treba prizvať statika a počkať na jeho vyjadrenie. Napriek tomu Vám poskytnem radu, ako môžete postupovať pri krémovej injektáži muriva po úplnom vyprázdnení vrtov. Otvory je možné vyplniť murovacou maltou, a to šnekovým čerpadlom alebo takzvaným utláčaním. Zaobstarajte si tyčovinu s priemerom 10 – 12 mm, ktorou budete stláčaním vtláčať murovaciu maltu do vrtu až do jeho úplného vyplnenia.

S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz