Dobrý deň,
začnem Vašou poslednou otázkou. AquaSalt Stop je možné aplikovať nielen pod špric, ale aj na zavädnutý špric, v každom prípade však vždy pod jadrovú vrstvu/omietku. Zakaždým je potrebné týmto kvapalným prostriedkom urobiť dva nátery či postreky. Medzi prvým a druhým náterom či postrekom ponechajte technologickú pauzu 24 hodín. Je potrebné dodržať jedno dôležité pravidlo. Na ešte nezaschnutý druhý náter/postrek, teda čo najskôr od aplikácie, sa nahodí špric, alebo prvá vrstva jadrovej omietky – tzv. vlhký do vlhkého. Tým sa omietka aj s protisoľnou bariérou spoľahlivo spojí s podkladom, tj s povrchom steny. Omietka AquaSan Porosity je nielen vysoko paropriepustná, ale aj veľmi pevná. Pri vysychaní sa nemá tendenciu zmršťovať, nevznikajú takmer žiadne, teda ani vlásočnicové trhliny. Po uplynutí 14 dní od nahodenia je omietka obvykle už úplne pevná. Následné štukovanie už len dodá omietke estetický rozmer. Podľa môjho názoru, ktorý mám podložený praxou, bežná perlinka nepatrí do omietky ani do štukovej vrstvy. Mohla by totiž spôsobiť viac škody ako úžitku. Perlinka s malými okami v omietke vytvorí medzi vrstvením pri nahadzovaní v podstate separačnú vrstvu a ani v štuku nič pozitívne neprináša. Pokiaľ sa „hne podklad“, či vplyvom pohybu konštrukcie – teda najčastejšie medzi konštrukciami z dôvodu rozdielneho namáhania, alebo zmrštením či inou zmenou podkladu, perlinka tento problém nevyrieši a naopak je potom povrchová deštrukcia viditeľnejšia. Iné je to samozrejme pri vkladaní perlinky do stavebných lepidiel, najmä pri zatepľovacích prácach, kedy je fasáda vystavená zvýšenému namáhaniu teplotou a vlhkosťou. Lepidlo s perlinkou vytvorí naozaj jeden celok, lepidlo je však pevnejšie ako štuk, a tak vytvorí spevňujúcu vrstvu, bandáž, na „mäkkom podklade“, čo je obvykle polystyrén a minerálna vata. Tie majú určite iné fyzikálne mechanické vlastnosti ako pevná omietka. Pri týchto „mäkších“ materiáloch je nutné použitie perlinky, ale to nie je Váš prípad.
Od perlinky do štuku Vás úplne neodrádzam, ale ja by som ju pri štukovaní sanačným či vápenným štukom vo vnútorných priestoroch nepoužil.
S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz

Ďakujem za odpoveď,
takže by ste ju nedal na celé steny a ani na prechody medzi pôvodnou ponechanou omietkou a sanačnou?

Naozaj nedal, a to ani na prechod medzi omietkami. Rozumiem však, prečo sa na tento prechod medzi omietkami pýtate. Skôr odporúčam zohnať zručného murára. Sanačnú omietku, respektíve štuku, treba zručne „zatočiť“ tak, aby tento prechod nebol viditeľný. Inak sa ho obávať nemusíte. Nikdy som nevidel, že by sa v prechode medzi omietkou sanačnou a pôvodnou vytvorila prasklina. Skôr som občas zaregistroval, ako nešikovný murár nedokázal štukom zahladiť do stratena prechod medzi omietkami a tak bol aj po výmaľbe viditeľný. A pokiaľ by sa vložil pás perlinky do tohto prechodového miesta v štukovej vrstve, nielenže opäť tento prechod medzi omietkami nespevní, ale ešte navyše v tomto prechodovom mieste skomplikuje štukovanie. Je potrebné prijať fakt, že perlinka v štukovej vrstve nie je, obrazne povedané, oceľová výstuž a pod. Ale nemusíte mať obavy. Nič také sa obvykle s pevnou a už suchou omietkou na stabilizovaných stenách nedeje, a zase sa vracím argumentom späť, ak by sa niečo také vyskytlo, perlinka so štukom to nevyrieši.
Jedno pravidlo je však dôležité. Oštukovanie je potrebné vykonávať až po vyzretí jadrovej omietky, aby sa prípadné mikrovlásočnice, ktoré môžu vzniknúť pri rýchlom vysychaní novej omietky, zakryli štukom. Na túto pauzu ale väčšinou nie je čas. Toto štukovanie novej omietky sa teda môže vykonávať už v momente jej dostatočnej pevnosti. U omietky AquaSan Porosity to je možné obvykle už na druhý deň po dokončení omietacích prác. A je to tak prekvapivo aj výhodnejšie, pretože na mierne zavlhnutú omietku sa nová štuka lepšie nanáša a najmä sa spoľahlivejšie spojí, než by to bolo na preschnutom povrchu omietky. Preschnutý podklad sa dá pred štukovaním zase jednoducho zvlhčiť vodou, to u sanačnej omietky, a na pôvodnú omietky je možné použiť penetráciu. Možno Vás už trochu zneisťujem, ako teda postupovať. Pokiaľ Vás netlačí čas, nechajte jadrovú omietku cca 14 dní vysychať a potom môžete povrch už suchej omietky pred zahájením štukovania ľahko zvlhčiť. Všetko tak bude v poriadku, pretože nová omietka sa nebude zmršťovať, hoci je tento jav u omietky AquaSan Porosity málo pravdepodobný. Tiež záleží na podklade steny, teplote pri vysychaní, hrúbke nahodenej omietky atď. Pokiaľ ale ponecháte technologickú pauzu cca 14 dní pred začatím štukovania, podklad už bude pevný a stabilný, a tak sa znižuje riziko vzniku vlásočnicových trhlín. Pokiaľ ale na túto pauzu nie je čas, postupujte podľa vyššie uvedeného odporúčania. Je však možné, že sa pred maľovaním môže nejaká tá vlásočnicová trhlinka vytvoriť. S tým si však maliar ľahko poradí, pretože tieto miesta zahladia filcovým hladítkom a redším štukom. Tieto opravy vyschnú veľmi rýchlo, a tak môže začať maliarske práce. Potom už by sa nič také stávať nemalo.
JS

Ďakujem veľmi za odpoveď a budeme sa riadiť podľa Vašich rád.