Dobrý deň,
Váš dom z roku 1800 je krásnym príkladom historickej stavby, kde po izolácii podláh došlo k logickému fyzikálnemu javu – vlhkosť sa začala intenzívnejšie tlačiť do dosiaľ neizolovaného vnútorného muriva. Je potrebné však podotknúť, že pri dodatočnom izolovaní stien sa vlhkosť v podlahách zvyčajne zásadne nezvýši. Je to z dôvodu iných pomerov pôdorysných plôch stien a podláh v styku s podzákladom. Ale to je u vás už nepodstatné, pretože máte podlahy už izolované proti zemnej vlhkosti, čo je samozrejme ideálne. Čo je však škoda, že už nemôžete vodorovnú hydroizoláciu napojiť cez injektážne línie, ale našťastie tu „bojujeme“ iba so zemnou vlhkosťou, nie s tlakou vodou, a tak aj dodatočne zainjektované murivá s už izolovanými podlahami vytvorí suché a zdravé vnútorné prostredie. Systém AquaStop Cream® je pre tieto prípady ideálny a je plnohodnotnou náhradou za mechanické metódy.
Tu je moja odborná analýza vašich otázok:
1) Voľba metódy vrtu (jednořadá 8 cm vs. cik-cak)
Pri zmiešanom a kamennom murive sú obe varianty technologicky správne a tým účinné, líšia sa však náročnosťou a nákladovosťou:
• Varianta zahustnutej jednořadej injektáže (rozteč 8 cm): Táto metóda je vysoko účinná. V porovnaní so štandardnou rozteču 10 cm tu dochádza k nárastu pracnosti a spotreby materiálu iba o cca 20 %. Pri zmiešanom murive toto zahustnutie výrazne zvyšuje istotu dokonalého prepojenia hydrofóbnych clón vo všetkých hĺbkach muriva a tým pôdorysnej plochy injektovanej dĺžky steny.
• Varianta cik-cak (dvouřadá injektáž): Táto metóda sa často objavuje v projektoch a opticky pôsobí najprecíznejšie. Vytvára totiž vyššiu izolačnú bariéru. Injektážne línie sú od seba výškovo vzdialené 50 mm, rozteče vrtov v každej rade sú 100 mm a vrty v hornej rade sú vzájomne posunuté o 50 mm do bočného smeru voči rade spodnej. Táto varianta vyžaduje v podstate dvojnásobné množstvo materiálu aj práce.
• Odporúčanie: Obe varianty sú správne. Záleží na vašom rozhodnutí, ktorej metóde budete vnútorne viac dôverovať.
2) Rozsah prác a odporúčania k celistvosti izolácie
Aj keď vlhkosť teraz tvorí len ostrovy, z pohľadu dlhodobej istoty vám odporúčam veľmi dobre zvážiť rozsah prác.
• Zásada „od rohu k rohu“: Najbezpečnejším riešením je zainjektovať dotknuté steny v ich celej dĺžke, teda od rohu k rohu. Ak má stena vlhkú mapu, je vysoko pravdepodobné, že zvýšená hĺbková vlhkosť je v celej jej dĺžke, aj tam, kde sa zatiaľ vizuálne neprejavuje.
• Skúsenosť z praxe: Často sa stretávame s príbehmi, keď majitelia ošetrili len viditeľné miesta a po čase sa museli k sanácii vracať na miesta, kde ju neurobili. Dodatočné vŕtanie a murárske práce v už obývanom a vymaľovanom dome s nábytkom sú veľmi nepríjemné. Myslím si, že náklady na injektážny krém AquaStop Cream a vašu prácu sú vzhľadom na ostatné investície pri rekonštrukcii nepomerne nižšie a budúci pokoj aj istota za to stojí.
• Fyzikálna súvislosť: U zvislého muriva sa vlhkosť po uzavretí jedného úseku do druhého nepresúva. Každý neizolovaný meter steny je dotovaný vlhkosťou zospodu nezávisle na okolí. Ponechanie neizolovaných častí tak znamená trvalé riziko budúcich máp.
3) Ponechanie existujúcich omietok so sanitárom
Vŕtanie cez omietku je výhodou pre presné navedenie priamky vrtáka na nerovnom kamennom podklade. Napriek tomu musím byť ako nekompromisný poradca úprimný:
• Odborné hľadisko: Ak sú v omietke už vysadliny solí, štandardný a správny postup vyžaduje ich úplné odstránenie. Soli sú hygroskopické a môžu na povrchu ďalej vytvárať mapy aj po vysušení muriva.
• Ústupok na vašu želbu (neštandardný postup): Rozumiem snahe zachovať omietky, ktoré nie sú staré a stáli nemálo prostriedkov. Ak sa rozhodnete pre ich záchranu, je potrebné strhať farbu a štuk pilkovým škrabákom na omietky až na jadro. Povrch následne ošetrite prípravkom AquaSalt Stop, ktorý poslúži ako bariéra proti prostupu solí z jadra do nového štuku. Potom znova preštukujte.
• Upozornenie: Tento postup je kompromisný a nemožno ho považovať za technologický štandard. Štandardom je nahradenie omietky za priedušnú omietku pre vlhké murivá (vyrovanú pomocou prísady AquaSan Porosity).
Zhrnutie: Odporúčam vykonať injektáž v celej dĺžke stien, kde je už vizuálne viditeľná vlhkosť. Určite zvážte, či neinjektovať aj steny, ktoré sa teraz zdajú suché – moja skúsenosť (takmer istota) je, že vlhkosť je v nich už zvýšená a v budúcnosti by sa to mohlo vypomstiť. Ak sa pokúsite o záchranu omietok, venujte maximálnu pozornosť ich hĺbkovému oškrabaniu a ošetreniu proti solím. Konečné rozhodnutie o rozsahu prác je však samozrejme na vás.

S priateľským pozdravom,
Jiří Schwarz vedúci spoločnosti

Dobrý deň pane Schwarzi,

ďakujem za podrobný rozbor.

Ešte k poslednému spytaniu – sanačné omietky. Bolo by možné nahradiť iba sanačné omietky do ich súčasnej výšky a zvyšok (nesanačný a suchý) omietky ponechať?

A posledná otázka. Jedna stena má zhruba nižšie uvedený tvar (pôdorys). V skutočnosti stena nie je skosená, skosenie má však konkávny (vypuklý) oblúk. Predpokladám, že vrty by sa mali viesť stále kolmo na zadnú stenu steny. Vedenie vrtov som naznačil šípkami a bodkami. Podesta je asi o 18 cm nižšie ako podlaha, takže vrty idúce z podesty kolmo na vrty vedené od podlahy sa neprotínajú, ale bude medzi nimi výškový rozdiel asi 18 cm.

_______
|…….|< Podesta
|…….|<
|…….|< Podesta
_____________|_______|<
| . . . . . . . . . . |<
| . . . . ._._._._._._|< Podesta
| . . . ./^ ^ ^ ^ ^ ^
| . . . /
| . . ./^ Podlaha
|_._._/
^ ^ ^

Ešte raz ďakujem za odpovede.

S pozdravom

Ivo

Dobrý deň, pane Ivo,
matematické rozdelenie odsunu, ktoré navrhujem, je z hľadiska prepojenia dvoch výškovo rozdielnych injektážnych línií ideálne a bežne sa v praxi vykonáva. Tu je finálna technologická analýza pre ucelené prepojenie injektážnych úrovní a dotaženie sanačných omietok:
1. Matematicky rozpočítané zvislé prepojenie (Zvislica)
Pri výškovom rozdiele 18 cm medzi horizontálnymi injektážnymi líniami vytvoríme vertikálne prepojenie, ktoré obe clony spojí v jeden nepriepustný, hoci výškovo odsunutý hydroizolačný celok.
• Umiestnenie vrtov: Pre prepojenie výškového rozdielu využijeme krajové vrty vodorovných línií a medzi nimi vyvrtáme dva prepájacie zvislé vrty.
• Geometria zvislice: Týmto rozdelením získame rovnomerné a bezpečné rozostupy vertikály po 6 cm.
• Schéma postupu: spodná horizontála (krajový vrt) → 6 cm prvý zvislý vrt → 12 cm druhý zvislý vrt → 18 cm horná horizontála (krajový vrt).
• Metóda: Zvislé prepojenie vykonávajte vždy v jednej zvislej línii, aj keď by ste u vodorovných častí použili metódu cik-cak. Toto zhusti pri zvislici zabezpečí stopercentné prepojenie hydrofobizácie v celej hrúbke steny s dvoma výškovo rozdilnými líniami.
2. Postup u omietok a estetický prechod
U sanačných omietok je dôležitý presah nad hranicou poškodenia, kde môže byť pôvodná omietka tesne nad viditeľným poškodením kontaminovaná soľami, ktoré nemusia byť na povrchu vždy viditeľné.
• Odporúčaný presah: Pôvodnú omietku odsekajte s presahom 10 až 20 cm nad hranicu viditeľného poškodenia. Tento rozsah je ekonomickým kompromisom, ktorý minimalizuje riziko solných výkvätov, ale najmä nežiaduce reakcie novej sanačnej omietky s omietkou pôvodnou a to samozrejme v mieste prechodu.
• Vlastnosti materiálu: Ručne zmiešaná omietka pre vlhké múrovanie AquaSan Porosity je vysoko provzdušnená. Pri zrávajúcom procese však nemá tendenciu sa zmršťovať, a preto ani v miestach prechodu nevznikajú trhliny. Môžete ale samozrejme použiť akúkoľvek vreckovanú sanačnú omietku. To je tá pretriasaná systémovosť, nie čo do značiek výrobkov, ako ja tvrdím, ale čo do sanačných postupov.
• Zednícky detail „do strata“: Aby nebol prechod medzi novou sanačnou maltou a pôvodnou omietkou po vymaľovaní viditeľný, je nevyhnutné, aby murár štukaterickú vrstvu v mieste spoja starostlivo roztieral do strata.
• Finálne prebrusenie: Pred samotným maľovaním odporúčam prechod štuku ľahko prebousiť jemným brúsnym papierom upnutým na hladítko alebo prknárstvo. Tým zabezpečíte, že spoj bude pod náterom neznateľný.
Technické parametre pre realizáciu Systému AquaStop Cream:
• Priemer vrtov: 14 mm
• Osové vzdialenosti: Podľa odporúčania pre horizontály s úpravou rozteči pre jednoradovú linku v kamennom murovaní, alebo v rozteči a vzdialenosti medzi líniami podľa technologického postupu tzv. metódy „cik-cak“.
• Vedenie vrtov: U zakrivenej steny vrtajte vždy kolmo na zadnú stenu (vnútorný líc oblúka), aby bola hydrofóbna bariéra v celom priečnom reze múrania konštantná.
• Hĺbka vrtov: Hrúbka múrania minus cca 3 cm.
Ak by ste potrebovali čokoľvek ďalšie, neváhajte sa na mňa opäť obrátiť.
S priateľským pozdravom,
Jiří Schwarz
Riaditeľ spoločnosti TRUMF sanace s.r.o.

Dobrý deň pane Schwarzi,

úplne nerozumiem Vášmu popisu vykonania vertikály. Chápem to správne tak, že nad krajovým vrtom (u rohu) vedeným zo strany podesty, sa vykonajú ešte ďalšie dva horizontálne vrty (vo vertikále), jeden vo výške 6 cm nad krajovým a druhý vo výške 12 cm?

podlaha >|……… vrt od podlahy
———–|* + 12 cm
|* + 6cm
|*__*__*__*__*__ otvory vrtov z podesty (čelný pohľad)
podesta

Ďakujem za objasnenie (a trpezlivosť)

Ivo

Dobrý deň, pane Ivo,
áno je to tak, pokiaľ som ja zase správne pochopil situačný rez podesty a podlahy. Avšak je treba stále brať do úvahy a mať na pamäti, že vrty na seba musia osovo nadväzovať tak, aby vznikol ucelený „reťazec“ vykonaných injektážnych línií v rozdielnych výškach a úsekoch.
JS

Dobrý deň pane Schwarzi,

v súčasnosti sa nachádzam vo fáze vyvŕtavania otvorov a rád by som Vás poprosil o radu, pokiaľ máte, ako sa zachovať v situácii, keď som pri vyvŕtavaní otvorov narazil na dutinu v murive. Dutina je približne v hĺbke niekde medzi 30 – 40 cm z celkovej hĺbky vyvŕtavaného otvoru. Bohužiaľ viac informácií o jej rozmeroch nemám, možno len to, že bola zreteľná aj pri vŕtaní vedľajšieho otvoru posunutého o 8 cm. Bohužiaľ nemám predstavu o type tehál, ale predpokladám, že sa vtedy používali skôr plné tehly ako duté alebo nejako tvarované. Máte nejaký nápad, ako v tejto situácii postupovať pri plnení otvorov krémom?

Ďakujem za odpoveď

Ivo