Dobrý deň,

najprv by som chcel podotknúť, že nie som arbitrom kohokoľvek a akýchkoľvek obchodných značiek. Tiež som si dovolil vo Vašej otázke trochu „zašifrovať“ názov Vami dopytovaného výrobku, keďže to, čo tu budem porovnávať, nebude porovnávanie značiek výrobkov a výrobcov, ale zameriam sa na chemické zloženie, najmä ich rozdiely vo viskozite, respektíve ich následné fyzikálne rozdiely v priebehu injektáže, kde práve viskozita zohráva tú najdôležitejšiu úlohu. Preto nie je potrebné poukazovať na jeden z mnohých rovnakých produktov, ktoré sa predávajú pod rôznymi obchodnými značkami. Naša firma sa zameriava na kvalitu svojich výrobkov a ich návodov, aby slúžili na maximálne spoľahlivú aplikáciu a aby sa používali na správne účely. Prípravok, na ktorý sa pýtate, je určite chemicky úplne správne „nastavený“ na účely, ktoré sú deklarované v technickom liste výrobcu. Ide o injektážny prípravok v kvapalnej forme, ktorý obsahuje kalium-methylsilantriolát, čo je metylsilanolát draselný.

Chemické zloženie a história metód

Tu sa dostávame k zásadnému rozdielu medzi Vami dopytovaným výrobkom a naším injektážnym krémom AquaStop Cream^®. Tieto kvapalné prípravky sa používali masívne už na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia. Musím konštatovať, že aj ja, ešte pred štrnástimi rokmi, keď som založil výrobnú a distribučnú spoločnosť TRUMF sanace s.r.o., som ako majiteľ stavebnej firmy TRUMF, ako fyzická osoba, od roku 1996 do roku 2011 v oblasti rekonštrukčných a sanačných prác tiež tieto injektáže realizoval. Vtedy totiž existovali iba dve možnosti. Kvapalná injektáž na báze metylsilanolátu draselného, ktorá sa vykonávala infúzne alebo tlakom. Druhou variantou bola polyuretánová injektáž. Nič iné jednoducho nebolo. Tieto dve masívne používané alternatívy neboli príliš účinné a to ma naozaj veľmi znepokojovalo, hoci som postupoval presne podľa návodov výrobcov týchto kvapalných injektážnych metód, rešpektoval som návrhy projektantov a zadania investorov.

Cca pred 15 rokmi sa objavil injektážny krém na báze 40 % silán siloxánov (tak sa začínalo, dnes je štandard 80 %) a tu som okamžite zaznamenal neuveriteľný rozdiel medzi týmito tromi alternatívami. Injektážny krém je jednoznačne výhodnejší v porovnaní s málo účinnými kvapalnými injektážami a úplne neúčinnými polyuretánovými injektážami. Podotýkam, že ide o oblasť injektáže muriva na zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti. Polyuretánová injektáž má úplne iné injektážne využitie – viď – https://www.injektaz-zdiva-svepomoci.cz/polyuretanova-injektaz/.

Začal som vysvetľovať rozdiely medzi jednotlivými metódami, ich nesprávne zamieňanie pri daných príčinách a pod. Stal som sa priekopníkom krémovej injektáže muriva, a to nielen v Česku. Moje neochvejné presvedčenie a moje závery sa postupne potvrdzovali v praxi, či sa to niekomu páčilo alebo nie. A možno sa nepáči dodnes, a to z dôvodov, ktoré nechcem rozvádzať. Pre našu výrobnú spoločnosť by naozaj nebol problém zaradiť do svojho portfólia injektážny výrobok v kvapalnej forme, napr. so zložením kalium-methylsilantriolátu. Jeho výroba je o mnoho jednoduchšia než výroba injektážneho krému, ale to by sa nezlučovalo s mojím presvedčením a tvrdeniami, hoci by sme si pravdepodobne zvýšili a rozšírili možnosti predaja. To je však pre našu spoločnosť neprijateľné.

Mojím cieľom vždy bolo, aby sa finančné prostriedky investovali do niečoho, čo je skutočne účinné a efektívne. Rozdiely medzi týmito tromi metódami vysvetľujem už štrnásty rok vo všetkých médiách – v TV, na internetových sieťach aj na niekoľkých rozhlasových staniciach. Vystupoval som aj na pôde Akadémie vied v Prahe a v neposlednom rade aj na pôde WTA na Novotného lávke, prednášal som tiež na technicky zameraných školách a pod. Dodnes mám uložený e-mail od sekretariátu ČVUT, kde mi bol priznaný štatút priekopníka krémovej injektáže. Tu boli prijaté moje tvrdenia a došlo tak aj k posunu v tejto oblasti. Naozaj to nepíšem zo samoľúbosti či pýchy, ale z dôvodu, aby verejnosť pochopila, aké ťažké je zmeniť staré zvyky a čo všetko to obnáša. Musím však konštatovať, že to nebol márny boj, keďže trh realizácií a ponuky predajcov, samozrejme najmä z dôvodu dopytu, sa naozaj zásadne zmenil, možno aj vďaka mojej osvete. Tu Vám vložím jeden odkaz, ktorý predstavuje iba zlomok mojich pojednaní o injektážnych metódach. Myslím si, že máte možnosť urobiť si vlastný názor a s tým vedomím následne zvoliť injektážnu metódu a prípravok:

https://www.injektaz-zdiva-svepomoci.cz/wp-content/uploads/2025/09/moje_bydleni_9_2025_injektaz1.pdf

Úskalia vodorovných aj šikmých vrtov pri kvapalinách

Všimol som si, že pri kvapalnom injektážnom výrobku, na ktorý sa pýtate, sa začína ponúkať aj vodorovná aplikácia/injektáž. To je síce zaujímavá súčasná zmena aplikácie, keď vezmeme do úvahy, že sa vykonáva v šikmom sklone vrtov od začiatku 90. rokov minulého storočia. Myslíte pokrok? Ale viete si predstaviť úplne tesné a homogénne murivo pretknuté vrtom s priemerom 12 – 16 mm, a to napríklad aj v tehlovom murive? A určite nesmieme zabudnúť, ako staré, a teda netesné steny sa zvyčajne dodatočne izolujú proti vzlínajúcej vlhkosti. Ak už pominie problém vodorovného vrtu, ktorý je vyplňovaný kvapalinou, nielen pri jeho ústí, ale aj na jeho konci by musel byť povrch steny v mieste vrtu a jeho okolí úplne utesnený. Nešlo by len o povrch steny, ale muselo by byť spoľahlivo utesnené najmä potrubie či hadička s vodorovným otvorom vrtu. Toto samozrejme nie je potrebné pri šikmých vrtoch, minimálne na strane, kde je ústie vrtu. Naklonené vrty však zasa spôsobujú nerovnomerné a kužeľové nasýtenie kvapaliny, pokiaľ sa nejaké množstvo vo vrte vôbec prietokom udrží, keďže prvá trhlina či nevyplnené miesto maltou spôsobí nekontrolovateľný únik kvapaliny. Keď kvapalina dotečie na dno vrtu, nasýti sa murovací materiál v dolnej časti nakloneného vrtu viac než v jeho hornej časti. Tam k tomu takmer vôbec nedôjde. Ak sa toto všetko zabezpečí, vraciam sa späť k problematike vodorovného vrtu, potom stačí malé nevyplnené miesto maltou vo vodorovnej či zvislej škáre, malá trhlina v tehle alebo v maltovom ložisku, čo je úplne bežné, a opis toho, čo sa deje s hydrofóbnou kvapalinou pri plnení muriva, už nechám na predstavivosti všetkých čitateľov. A tesniť cementovou maltou pred samotnou injektážou vnútornú skladbu muriva je veľmi zložitý proces, ktorý sa nezaobíde bez šnekového čerpadla, no ani tak nejde o spoľahlivé riešenie. Tieto komplikácie pri krémovej injektáži odpadajú.

Princíp šírenia (krém vs. kvapalina)

Pri krémovej konzistencii je priebeh vznikajúcej hydrofobizácie v okolí vrtov úplne iný a práve v tom spočíva jej zásadná výhoda. Predstavte si konzistenciu vazelíny. Injektážny krém tejto podobnej konzistencie bežnými netesnosťami, trhlinami a nehomogénnosťou tak jednoducho nepretečie. Ak sa niekde stratí, prepadne, tak jedine do „vrecka“ alebo veľkej trhliny v murive, ale tie vlhkosť neprenášajú. Ako často opakujem – kde nič nie je, ani vlhkosť nemôže kapilárne vzlínať. To by sa dalo tvrdiť aj o kvapalnej injektáži, predsa však tam vzniká jeden zásadný rozdiel. Kvapalina sa v nehomogénnom prostredí neudrží, a to ani vo vodorovnom vrte, keďže prirodzenosť kvapaliny je, že pri úbytku má jej hladina tendenciu vyrovnávať sa. Ak teda niekde začne nekontrolovateľne pretekať, čo je takmer vždy, potom práve do tohto miesta, skôr miest, natečie väčšinové množstvo kvapalnej injektáže dopĺňaného vrtu, a ešte vo veľmi krátkom čase. Pri injektážnom kréme to tak nie je. Jeho vysoká hustota bráni prelievaniu z miesta na miesto, t. j. do miesta prepadnutia. Zámerne nepíšem do miesta prietoku, teda to, čo sa deje pri kvapaline, keďže krémová konzistencia preklenuje aj niekoľkomilimetrové trhliny. A ak je netesnosť už väčšia, prepadne sa, ale iba v mieste tejto veľkej trhliny či kaverny. Mám jedno také zjednodušené vysvetlenie, ktoré tu použijem verejne v písomnej forme po prvý raz. Vždy však tvrdím, že ak sa dá niečo vysvetliť názorne tak, aby si to dokázal predstaviť každý, je to asi tá najlepšia forma vysvetlenia, hoci to môže pôsobiť úsmevne. Predstavte si teda krajíc chleba. Ak naň budete liať vodu, väčšinové množstvo pretečie v mieste polievania a iba veľmi malé množstvo sa udrží a do bočných smerov sa v krátkom čase tiež veľmi šíriť nebude. Ak však nanesiete na chlieb určitú výšku sadla, v lokálnom mieste nepretečie vôbec nič a pomaly sa bude vsiakavať do neho, ale aj do bočného smeru. Doba vsiakavania je ďalší zásadný rozdielový faktor medzi vodou a sadlom, teda medzi kvapalným injektážnym výrobkom a injektážnym krémom. Teraz sa môžete zasmiať môjmu svojráznemu výkladu.

Vplyv vlhkosti a materiálov na výsledok

Ešte by som tu rád porovnal stupeň percentuálnej vlhkosti v murive v momente aplikácie kvapalnej a krémovej konzistencie. Ak je niečo pre kvapalinu viac nasiakavé, ide celkom určite o pórovitý a suchý materiál. Z tejto preukázateľnej fyzikálnej zákonitosti vyplýva, že murivo s vyšším hmotnostným obsahom vody/vlhkosti, ktorá je obsiahnutá v kapilárnej štruktúre injektovaného muriva, je v priebehu plnenia kvapalnou mokroemulziou menej nasiakavé. Inak vyjadrené – aplikovaná kvapalná mikroemulzia s vodou obsiahnutou v stene sa v krátkom čase nie úplne spoľahlivo premieša, hoci je metylsilanolát draselný vodou riediteľný, a teda zlučiteľný s vlhkým prostredím. Preto stále uvádzam a zdôrazňujem, že nejde len o chemické zloženie, ale najmä o fyzikálny priebeh v čase a s ním súvisiaci vznik hydrofóbnej clony v murive. Čím je vyšší hmotnostný objem vody v murive, tým vzniká vyššia „prekážka“ pre nasýtenie kvapalnou injektážou, a suché a vysoko pórovité steny sa však zvyčajne neinjektujú. Opäť použijem nie celkom bežný názorný príklad. Predstavte si špongiu na umývanie auta. Umýva však dnes vôbec niekto auto špongiou? Keď bude umývacia špongia suchá a dáte ju pod tečúcu vodu, bude do seba vodu ľahko absorbovať. Keď ju však namočíte a dáte ju opäť pod ten istý prúd tečúcej vody, voda sa už tak ľahko vsiakavať do tejto špongie nebude, respektíve špongia ju nebude tak ľahko absorbovať, nie v tak krátkom a tým istom čase. Špongia použitá ako modelový príklad je však mnohonásobne pórovitejšia než najpórovitejšie stavebné materiály používané v stavebníctve. Pri stavebných materiáloch sa táto fyzikálna zákonitosť ešte viac prehlbuje. Injektážny krém však vo vlhkom prostredí opäť nikam nezmizne, len sa zrýchli jeho zmena z krémovej konzistencie na kvapalnú. Táto pomalá zmena prebieha v rádoch niekoľkých týždňov, čo je dostatočne dlhý čas, aby sa kvapalniaca a kvapalnejšia konzistencia vsiakovala do pórov a kapilár muriva. Injektážny krém na vodnej báze je totiž takisto s vodou miešateľný, teda zlučiteľný. Dalo by sa tiež povedať, že voda v murive je akýsi katalyzátor a zároveň nosič silného koncentrátu hydrofóbnych aktívnych látok injektážneho krému. Ale ani suché prostredie nie je pre injektážny krém AquaStop Cream^® prekážkou, keďže obsahuje cca 20 % vody, čo predstavuje dostatočné množstvo na jeho dispergáciu aj do úplne suchého materiálu.

Porovnanie v rovine nasiakavosti murovacích materiálov. Dá sa vôbec predstaviť, ako dlho by sa musela vykonávať kvapalná injektáž, aby sa dostatočne nasýtila kapilárna štruktúra najmenej savých stavebných materiálov, ako je napr. betón, a menej savých prírodných materiálov, ako je opuka, pieskovec, vápenec a pod.? To je reálne iba v laboratórnych podmienkach, v praxi však takmer nemožné. Ale ani tieto materiály nie sú pre injektážny krém problémom. Injektážny krém nemá tendenciu z vodorovných vrtov vytekať, neodparí sa, ale ani vo vrte nezatuhne, a ak je štruktúra muriva aspoň trochu pórovitá, správa sa ako vzlínajúca vlhkosť. Pomaly, ale isto nasýcuje okolie vrtu až do úplného vyprázdnenia a až potom ukončí svoj fyzikálny aj chemický proces.

Ani vyšší stupeň salinity v murive nevyznieva v neposlednom rade v prospech kvapalných injektážnych prostriedkov. Rád by som tu spomenul ešte jeden argument. Kto niekedy odstraňoval staré opukové, zmiešané a podobné steny, videl, aká je tam obrovská nehomogénnosť, popraskanosť, a teda netesnosť. Vie si vôbec niekto predstaviť, že sa tento druh muriva dá presýtiť kvapalnou formou injektáže, a to či už v šikmom alebo vodorovnom vyhotovení? Túto odpoveď opäť nechám na predstavivosti každého čitateľa. Z vyššie uvedených dôvodov sú moje tvrdenia neochvejné, a ak chce byť niekto mojím oponentom, nech vzniesie protiargumenty. Doteraz som však ani jediný protiargument za dobu svojej 14-ročnej osvety nedostal. Ony totiž nie sú.

Záver: Neexistuje jediné kritérium, ktoré by vyznievalo v prospech kvapalných mikroemulzií v porovnaní s injektážnym krémom – percentuálna vlhkosť v murive, zasolenie muriva, finančné náklady, životnosť aj samotné technické vyhotovenie jednoznačne potvrdzujú efektivitu krémovej injektáže. Vyššie uvedené a vysvetlené argumenty sú tiež overené dlhodobou praxou.

Autor článku:
Jiří Schwarz
Konateľ spoločnosti TRUMF sanace s.r.o.