Bariéra pre zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti sa síce vytvorí, ale na/v škáre, ktorá je nižšie, a tým môže dochádzať z vnútorného alebo z vonkajšieho bočného smeru k premosteniu vlhkosti nad vzniknutú funkčnú hydrofóbnu bariéru. Postup navŕtania komôrkového muriva nad zvolenou horizontálnou škárou tomuto pretečeniu zabráni, pretože si škáru, respektíve tehlový rad dierovaného/komôrkového muriva pod škárou neotvoríte, a injektážny krém sa zastaví na tej vybranej maltovej škáre, do ktorej sa postupne a spoľahlivo bude injektážny krém vsakovať. Pri tomto postupe zhotovíte bariéru pre zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti v požadovanej výške, ale tento postup navŕtania nevyrieši možnú a častú nadlimitnú spotrebu. Vypočítaná spotreba sa dá relatívne „ustrážiť“ a to rozpočítaním spotreby podľa výpočtu našej kalkulačky pre komôrkové tehly, ktorá vypočíta odporúčanú spotrebu na metre štvorcové priečneho rezu muriva a vydelením bežnými metrami zistíte, aká má byť dodržaná spotreba (litráž) na jeden bežný meter. K problematike spotreby u dierovaného muriva sa dostaneme v druhom odseku článku s názvom „Opakovaná injektáž vykonávaná v cykloch za použitia pištole Univerzál pre dodržanie odporúčanej spotreby u dierovaného muriva“.

Variant č. 2: navŕtanie muriva naozaj urobíte v tej Vami zvolenej škáre vrtom 14 mm s malým pokrátením ako je hrúbka komôrkovej tehly, a to z dôvodu, aby sa komôrky tehly, najmä radu dierovaných tehál pod škárou, v mieste vrtov spoľahlivo otvorili. Teraz by sa mohlo zdať, že je to ten prípad, ktorý nechceme. Ale pri tomto spôsobe prevedenia injektáže dierovaného muriva je to naopak veľmi dôležité. Následne vrty vyplníte montážnou penou (PUR pena) s vysokou expanziou. Pena nielenže vyplní samotný obsah vrtu, ale aj už otvorené komory/dierovanie tehál a to je to podstatné.

Po niekoľkohodinovej technologickej pauze sa vrty opäť v celej hĺbke prevŕtajú. Tým sa odstráni montážna pena z vrtov, ale komôrky zostanú PUR penou trvalo vyplnené. Čo je ale tiež dôležité, odporúčam vrty prevŕtať vrtákom o stupeň väčším, tj. s priemerom 16 mm, ale nie väčším! Tým získame istotu, že vo vrte na stenách, tj. hlavne v miestach maltovej špáry a skeletu komôrkového muriva, nevznikne separačná/nepriepustná povrchová vrstva zvyškového polyuretánu. Vlhkosť u tohto muriva kapilárne vzlína cez maltovú špáru, následne skeletom a priečkami tehlového muriva a odvŕtaním sa nám tieto miesta opäť porézne otvoria pre rozptýlenie aktívnych látok. Spotreba bude už daná iba obsahom vrtov a výsledok bude spoľahlivý. Ponúka sa možno aj úvaha, že sa predvŕtanie škáry vykoná menším vrtákom, následne sa vrty vyplnia montážnou penou a odvŕtanie sa vykoná doporučeným vrtákom s priemerom 14 mm. To by však nemuselo byť spoľahlivé riešenie. Mohlo by totiž nastať toto: vrtákom napr. s priemerom 10 mm by sa všetky komory v mieste vrtu neotvorili a po prevŕtaní nami doporučeným vrtákom s priemerom 14 mm by sa naopak komory otvorili a celý tento postup by bol zbytočný a nevyhovujúci. Rekapitulácia: vŕtame v škáre vrtákom, ktorý je v priemere väčší ako je výška škáry, vykonáme výplň vrtu PUR penou a po technologickej pauze odvŕtame PUR penu z vrtu o stupeň väčším vrtákom. Steny vrtu budú opäť nasiakavé, najmä maltová škára, ale injektážny krém už nemá kam sa prepadať. Potom už nasleduje injektáž.