Dobrý deň,

aby bol roh dobre zainjektovaný, je potrebné z vnútornej strany rohu zhotoviť čo možno najviac vrtov v otvárajúcom sa prevedení – môj terminus technicus – vo „vejárovom“ prevedení. Keby sa roh mohol vŕtať z vonkajšej strany, celá zložitosť navŕtania samozrejme odpadá. Pokiaľ sa ale roh múrov má dostatočne izolovať proti vzlínajúcej vlhkosti z vnútornej strany, neexistuje iný postup ako zhotoviť maximálny počet otvárajúcich sa vrtov. Tento postup má samozrejme svoje obmedzenia, a preto odporúčam zhotoviť ešte jeden „vejárik“, a to vo výške cca 40 – 50 mm nad vejárikom prvým. Tým sa prípadné nedostatočné presýtenie aktívnymi látkami injektážnej emulzie pôdorysná plocha rohu múrov v prvej vrstve doplní z vrstvy druhej. Týmto prevedením bude pôdorysná plocha rohu dostatočne zaizolovaná proti vzlínajúcej vlhkosti. Na prvý injektážny „vejár“ sa naviažu horizontálne injektážne línie, a to na každú stranu cca 1 m od vnútorného rohu. Odporúčam túto vzdialenosť, pretože rozsah zavlhnutého rohu je veľmi malý. Obvykle odporúčam izolovať múry minimálne od rohu k rohu druhému, čo by ale znamenalo vykonať injektáž oboch múrov v celej dĺžke tejto miestnosti. Ako som ale navrhol, injektáž vo Vašom prípade môže byť na každú stranu cca 1 m. Tieto horizontálne línie sa môžu ukončiť vertikálnou líniou do výšky cca 500 mm. Vďaka tomuto prevedeniu sa vlhkosť nemôže presúvať z nezainjektovaného úseku do zainjektovanej dĺžky steny. Zvislice oddeľujú izolovaný úsek od nezaizolovanej dĺžky steny. Ak som správne porozumel Vášmu dotazu, máte obavu z presunu vlhkosti z rohovej časti po vykonanej injektáži. Je to však skôr naopak. Nemôžeme totiž bez zmerania vlhkosti vylúčiť, že zvýšená vlhkosť nie je aj v iných miestach dĺžky múru.

S priateľským pozdravom
Jiří Schwarz