Polyuretánová injektáž je vysoko spoľahlivá metóda v oblasti sanácie vlhkého muriva na zamedzenie lokálnych priesakov a zatekania tlakovej vody cez stavebný diel do podzemných priestorov objektov. V prípadoch, keď ide o lokálne prenikanie tlakovej vody cez betónové, ale aj iné konštrukcie, je pre túto poruchu vysoko spoľahlivá chemická tlaková injektáž, pri ktorej sa používa injektážna polyuretánová živica s rýchlym alebo pomalším napenením, ktorá v závislosti od vlhkosti či tečúcej tlakovej vody expanduje, zväčšuje svoj objem až do 30-násobku svojho objemu a tým vyplní netesnosti a trhliny v betónových konštrukciách a iných stavebných materiáloch.

Injektážna hmota po ukončenej chemickej reakcii, po stuhnutí, nepodlieha rozkladu (korózii) ani v trvalo vlhkom prostredí. Najčastejšie ide o priesaky trhlinami v železobetónových konštrukciách podzemných podlaží, ako sú podzemné garáže, tunely, podzemné chodby alebo hlbšie vybudované priestory budov, ako sú napr. revízne šachty, výťahové šachty atď.

Polyuretánová injektáž podľa našich skúseností nie je vhodná na zhotovenie izolácie na zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti, keďže polyuretán svojím špecifickým „airbag“ efektom nemá možnosť preniknúť do pórov a už vôbec nie do tých najjemnejších kapilár injektovaného muriva, na rozdiel od krémovej injektáže AquaStop Cream.

„Airbag“ efekt, tak špecifický pre túto polyuretánovú injektáž, je však jedinečne výhodný vo vyššie uvedených a podobných prípadoch, ako sú netesnosti škár medzi podlahou a zvislou konštrukciou, najmä pri panelových domoch v suterénnych priestoroch pri tzv. stavebných škárach. Polyuretánová injektáž nie je v žiadnom prípade vhodná na utesnenie dilatačných škár, t. j. miest medzi pohybujúcimi sa konštrukciami.

Polyuretánová injektáž na rozdiel od iných injektáží nemá pevne stanovenú spotrebu injektážnej hmoty, hĺbku vrtov ani osové vzdialenosti vrtov, keďže sa používa na odstránenie hydroizolačných defektov v konštrukcii spodnej stavby a na tieto lokálne defekty neexistuje univerzálny postup.

Polyuretánová injektáž sa vykonáva v horizontálnom, ale aj vertikálnom prevedení, v rôznych sklonom vrtov k zvislej rovine stavebného dielca, ďalej v šachovnicovom navŕtaní, v tzv. stehovom navŕtaní (najmä pri trhlinách v murive) a v ďalších kombináciách.

Polyuretánová injektáž sa vždy vykonáva tlakovým čerpadlom cez injektory (pakre so spätnými ventilmi) z dôvodu udržania narastajúceho tlaku vznikajúceho v murive (airbag efektu). Preto sa polyuretánová injektáž vykonáva individuálnym prístupom a závisí od skúseností injektážnej firmy, ktorá musí zvoliť vhodný spôsob realizácie na dosiahnutie požadovaného výsledku.

Táto chemická polyuretánová injektáž nie je vhodná na svojpomoc, na rozdiel od krémovej injektáže Systému AquaStop Cream, kde nie je potrebné špeciálne zariadenie a technologický postup je daný a jednoduchý.

Táto fotografia je vložená do tejto témy pre predstavu, ako sa polyuretán po injektáži muriva z netesností muriva vytlačil na povrch a ako vyzerá. Je to v podstate pórovitá pena, tak ako ju poznáte pri montážnej pene, len nepodlieha rozkladu vo vlhkom prostredí.

Vie si niekto predstaviť, že narastajúca polyuretánová hustá hmota, viskozitou a farbou pripomínajúca včelí med, ktorá je vtlačená do vrtu zvyčajne s priemerom 14 mm cez injektory pod tlakom, by v priebehu desiatok sekúnd prenikla do veľmi jemného kapilárneho systému štruktúry muriva? Táto mnou napísaná v podstate rečnícka otázka je položená z dôvodu, že je to fyzikálna absurdita.

Treba si uvedomiť, že vlhkosť vzlína všetkými pórmi a jemnými kapilárami, ktoré sú tenšie než ľudský vlas. Je teda reálne, aby sa polyuretánová hmota, ktorá začína narastať na objeme vo veľmi krátkom čase a už v primárnej viskozite, t. j. vo svojej značnej hustote, meniaca sa na pórovitú penu, mohla vtlačiť do kapilárneho systému muriva? Na túto taktiež rečnícku otázku nech si odpovedia realizačné firmy, ktoré ešte aj v dnešnej dobe túto metódu ponúkajú na zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti muriva nad úrovňou terénu.

Našťastie po dlhodobej osvete, ktorú som začal pred viac ako 10 rokmi, týchto aplikácií proti vzlínajúcej vlhkosti výrazne ubudlo. Túto fotografiu som zaregistroval v dnešný deň na internete ako svoju prezentáciu realizácie, a tým aj ponuku jednej nemenovanej firmy.

Taktiež mám obavu, že ide o nepodpivničený pôdorys domu, a tak výšky injektážnych línií (3 vrstvy línií) sú výškovým pochybením, keďže línie vrtov sú veľmi pravdepodobne zhotovené pod podlahou, takže aj pri plnej funkčnosti dodatočne vytvorenej horizontálnej bariéry proti vlhkosti by dochádzalo k možnému premosteniu vlhkosti zo zavlhnutého podkladu podlahy nad injektáž z vnútorného smeru.

Napriek tomu, keď je už neoddiskutovateľne podložené a preukázané, že injektážny krém je všetkými svojimi vlastnosťami a priebehom najspoľahlivejšia a najúčinnejšia injektážna technológia na zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti, neubránil som sa napísaniu tohto článku.

Na záver by som Vám chcel podložiť svoje tvrdenia niekoľkými mojimi osobnými skúsenosťami zo stavieb, kde sa vykonávali polyuretánové injektáže na zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti. Polyuretánové injektáže na zamedzenie vlhkosti sa vykonávali už na začiatku 90. rokov a to veľmi masívne. To, že výsledky boli úplne mizivé, bolo postupom času zjavné, ale úplná istota o mojich tvrdeniach nastala až vizualizáciou muriva.

Po niekoľkých mesiacoch sa sanovaný objekt dokončoval a bolo rozhodnuté, že sa privedie nové vodovodné potrubie. Potrubie sa privádzalo v mieste, kde sa vykonala polyuretánová injektáž, a tak sa museli vysekať drážky. Po vysekaní muriva bolo zjavné, ako a kam sa polyuretán šíril — pena vyplnila iba väčšie medzery, nie však kapilárny systém muriva.

Tým je pre mňa nepochopiteľné, že je ešte občas evidovaná v ponukách firiem na účely, na ktoré vôbec nie je vhodná, t. j. na zamedzenie vzlínajúcej vlhkosti v murive.